Od zverejnenia prvých snímok vyhotovených teleskopom Jamesa Webba prešlo už niekoľko týždňov. Hoci boli úchvatné a výnimočné, v budúcnosti si od najdokonalejšieho teleskopu sľubujeme oveľa viac.

Ani hviezda, ani planéta

Ako informuje portál Space, jednou z prvých úloh tejto vedeckej misie bude študovanie hnedých trpaslíkov a túlavých planét, ktoré boli doposiaľ len ťažko pozorovateľné.

Hnedé trpaslíky sú považované za substelárne objekty, ktorých hmotnosť sa nachádza v rozmedzí od hmotnosti tých najväčších plynných obrov až po malé hviezdy.

Ich hmotnosť tak nikdy nepostačuje na zapálenie termonukleárnej reakcie, avšak vo vnútri hnedých trpaslíkov s hmotnosťou približne 13,6-násobku hmotnosti Jupitera môže po určitú dobu prebiehať syntéza hélia z deutéria (ťažký vodík), ale teplota a tlak nestačia na to, aby mohlo dôjsť k syntéze ťažších prvkov, upozorňuje portál ScienceAlert.

NASA, ESA

Niekedy sa tieto objekty považujú za akýsi prechod medzi planétou a hviezdou a preto sú často nazývané aj „nepodarené“, alebo „nevyvinuté“ hviezdy.

Hoci nedávno astronómovia prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba dokázali pozorovať vzdialenú exoplanétu, hnedý trpaslík je predsa len úplne iný „úlovok“.

Vzhľadom na to, že tieto objekty vznikli podobne ako hviezdy v oblaku kolabujúceho plynu a prachu, ale nezhromaždili dostatok hmoty na začatie fúzie, sú relatívne malé a najmä neprodukujú jasné svetlo ako klasické hviezdy – je ťažké ich vidieť.

V novej štúdii publikovanej na predtlačovom serveri arXiv a odoslanej na publikovanie v žurnále AAS, pozorovali astronómovia pod vedením Brittany Milesovej hnedého trpaslíka vzdialeného 72 svetelných rokov. Tento trpaslík s označením VHS 1256-1257 b bol prvýkrát objavený v roku 2015 a dorástol do takmer 20-násobku hmotnosti Jupitera.

Čo je ale podstatné, skoršie pozorovania ukázali, že VHS 1256-1257 b je pomerne mladý hnedý trpaslík s červenkastou atmosférou. Toto zafarbenie bolo, až doposiaľ, pripisované oblakom obklopujúcim tento substelárny objekt.

Je to potvrdené

Nové pozorovania, najmä tie v infračervených vlnových dĺžkach, ale ukázali všetko oveľa jasnejšie.

Podľa nových zistení sa v atmosfére VHS 1256-1257 b nachádza voda, metán, oxid uhoľnatý, oxid uhličitý, sodík a draslík, čo sa podobá zloženiu iných hnedých trpaslíkov.

NASA/JPL-Caltech

Čo je ale dôležité, vedcom sa podarilo detegovať obrovské oblaky plné silikátových častíc, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou ide o minerály ako kremeň, forsterit alebo enstatit. Vzhľadom na submikrónovú veľkosť zrna a zloženie je uvádzané, že oblaky sú plné piesku.

„Priamo detegujeme silikátové oblaky, čo je prvá známa detekcia pre spoločníka s planetárnou hmotnosťou…,“ uvádzajú vedci vo svojej štúdii.

Ak sa pýtaš, prečo pre „spoločníka“, tak jednoducho preto, lebo okrem VHS J1256–1257 b sa v hviezdnom systéme nachádza ešte dvojhviezda VHS J1256–1257AB.

Vedcom sa teda pod dlhých rokoch konečne, vďaka teleskopu Jamesa Webba, podarilo potvrdiť, že mladé hnedé trpaslíky  môžu byť „obklopené nesúvislými silikátovými mrakmi, ktoré ovplyvňujú variabilitu ich jasu.“

Podľa autorov štúdie sú uvedené prvotné výsledky získané z vedeckých pozorovaní teleskopu Jamesa Webba prelomové. „Toto observatórium bude priekopníkom, ktorý posunie naše chápanie fyziky atmosféry u planetárnych spoločníkov, hnedých trpaslíkov a exoplanét v nasledujúcich rokoch“.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP