Krstný otec umelej inteligencie varuje svet pred pohromou. Ľudia doplatia na jednu vec

Ak si si doteraz myslel, že cieľom umelej inteligencie je vytvoriť plne automatizovaný svet, kde ľudia žijú v harmónii a technológie pracujú pre spoločné dobro, Geoffrey Hinton ťa rýchlo vyvedie z omylu.

Laureát Nobelovej ceny a priekopník strojového učenia, ktorého médiá často označujú za „krstného otca AI“, upozorňuje, že ekonomická realita rozvoja umelej inteligencie smeruje k oveľa temnejšiemu scenáru.

V rozhovore pre Bloomberg Hinton varoval, že veľké technologické korporácie dnes stavajú svoju budúcnosť na masívnej náhrade ľudskej práce umelou inteligenciou. „Myslím si, že veľké spoločnosti stavajú na tom, že AI spôsobí masívne nahrádzanie pracovných miest, pretože práve tam sa skrýva veľký zisk,“ povedal. Na jeho slová upozornil portál Futurism.

Obrovské investície bez zisku

Investície do AI dosahujú bezprecedentné rozmery, no návratnosť je zatiaľ mizivá. Podľa magazínu Fortune len spoločnosť OpenAI uzavrela dohody o infraštruktúre v hodnote viac než 1 bilión dolárov, pričom za posledné tri mesiace vykázala stratu približne 11,5 miliardy dolárov.

Napriek tomu prúdia do odvetvia ďalšie miliardy, aj keď podľa tradičných ekonomických pravidiel by AI mala byť momentálne považovaná skôr za rizikový sektor, podobne ako počas tzv. AI winters, keď vývoj umelej inteligencie prakticky zamrzol pre nedostatok financovania.

Na otázku, či sa tieto enormné investície môžu niekedy vrátiť bez toho, aby umelá inteligencia zdecimovala pracovný trh, Hinton odpovedal jednoznačne. „Nemyslím si, že je to možné. Verím, že aby ste na AI zarobili, musíte nahradiť ľudskú prácu.“

Volkswagen (Úprava redakcie)

AI ako sen kapitalizmu

Pre ekonomických analytikov nie je Hintonova poznámka prekvapením. Od vzniku trhovej ekonomiky bolo ziskové podnikanie vždy založené na práci ľudí. Nezáležiac na tom, či išlo o tkáčske stavy, hutníctvo alebo automobilové továrne. Ľudská práca však má jednu „nevýhodu“: vyžaduje mzdu. Z pohľadu investorov a technologických gigantov preto AI predstavuje ideálne riešenie. Pracuje nepretržite, nevyžaduje plat a z dlhodobého hľadiska dokáže dramaticky zvýšiť efektivitu.

Ako vo svojej knihe The Mechanic and the Luddite poznamenáva technologický výskumník Jathan Sadowski, umelá inteligencia „sľubuje vyriešiť problémy kapitalizmu tým, že odomkne exponenciálny rast, odstráni náklady na prácu, zníži kvalifikačné požiadavky na zamestnancov, optimalizuje efektivitu a prinesie celý rad ďalších dôsledkov“.

Za touto logikou sa tak skrýva predstava, že AI dokáže nahradiť ľudí nielen v továrňach, ale aj v kreatívnych či analytických profesiách a tým otvoriť éru „bezpracovného pokroku“.

Hinton však upozorňuje, že výsledok tohto vývoja nie je vopred daný. „Nie je to ako jadrové zbrane, ktoré sú dobré len na zlé veci,“ vysvetlil. „Umelá inteligencia dokáže priniesť obrovské dobro, ak si uvedomíme, že zvýšenie produktivity v mnohých odvetviach môže byť pozitívne.“ Kľúčová otázka však znie, kto z tohto „dobra“ napokon bude profitovať. „Záleží na tom, ako zorganizujeme spoločnosť,“ dodal Hinton.

Čítajte viac z kategórie: Novinky