Európa sa roky bála, či bude mať dostatok plynu na zimu. Teraz prišiel energozlom, ktorý pocítime

Európa sa celé roky obávala, či bude mať dostatok plynu na zimu. V roku 2026 sa však začína čoraz hlasnejšie riešiť presne opačná otázka: koľko plynu ešte vôbec potrebuje, keď ho pri výrobe elektriny rekordne dlho vytláča vietor a slnko?

Európska energetika sa dostala do bodu, ktorý by ešte pred desiatimi rokmi znel veľmi nepravdepodobne. Kombinovaná výroba elektriny z vetra a slnka je v roku 2026 na ceste prekonávať plynové elektrárne najdlhšie obdobie v histórii.

Vyplýva to z analýzy Reuters Open Interest založenej na dátach energetického think-tanku Ember. Rozdiel oproti minulosti je obrovský. Kým v roku 2016 vyrábali európske veterné a solárne zdroje mesačne približne 30 až 45 TWh elektriny a plyn sa často dostával nad hranicu 100 TWh, dnes vietor so slnkom dodávajú približne 80 až 110 TWh mesačne.

Za číslami sa skrýva zmena, ktorú môže časom pocítiť aj bežný Slovák. Nie však spôsobom, ktorý sa ponúka ako prvý. Lacnejšia elektrina na faktúre totiž nepríde automaticky.

Európa postavila úplne inú energetiku

Najsilnejším údajom nie je samotná výroba elektriny, ale to, čo sa za posledných 20 rokov postavilo. Výkon európskych plynových elektrární sa zvýšil približne z 250 GW na 400 GW. Vietor a fotovoltika sa však za rovnaké obdobie dostali z menej než 20 GW na takmer 750 GW. Európa tak podľa údajov použitých Reuters disponuje takmer dvojnásobným veterným a solárnym výkonom v porovnaní s plynovými elektrárňami. Práve toto odlišuje krátkodobý výkyv od dlhodobého trendu.

Jeden mimoriadne slnečný mesiac veľa neznamená. Ak však počas rokov pribudnú stovky gigawattov nových elektrární, mení sa poradie zdrojov, ktoré sú potrebné na pokrytie spotreby.

Ember už za rok 2025 zaznamenal ďalší historický míľnik. Vietor a slnko spoločne vyrobili v EÚ viac elektriny než fosílne elektrárne. Ich podiel dosiahol približne 30 %, zatiaľ čo fosílne zdroje zostali tesne pod nimi. Teraz sa posúva ďalšia hranica. Vietor a solár čoraz častejšie dominujú najmä medzi aprílom a októbrom. Obdobie, počas ktorého musia energetické firmy intenzívnejšie spaľovať plyn, sa tým skracuje.

A práve tu sa začína časť príbehu, ktorá sa týka tvojej peňaženky.

Pixabay (Úprava redakcie)

Prečo plyn zdražuje aj elektrinu

Na európskom trhu sa elektrárne zapájajú približne od tých s najnižšími prevádzkovými nákladmi po drahšie zdroje. Vietor, slnko či jadro preto majú veľkú výhodu. Nepotrebujú kupovať zemný plyn pri každej vyrobenej megawatthodine.

Ak však lacnejšie zdroje nestačia, musí sa zapnúť napríklad plynová elektráreň. Práve drahší posledný potrebný zdroj môže následne určovať trhovú cenu elektriny. Európska komisia priamo upozorňuje, že keď obnoviteľné a jadrové zdroje dokážu pokryť väčšiu časť dopytu, veľkoobchodné ceny majú tendenciu klesať a trh je menej vystavený drahému plynu.

Každá ďalšia hodina, počas ktorej plynovú elektráreň netreba, preto môže mať dva efekty. Európa spotrebuje menej plynu a súčasne sa znižuje počet situácií, keď drahý plyn tlačí nahor aj cenu elektriny. To je oveľa dôležitejšie než samotný ekologický rekord.

Po energetickej kríze sa ukázalo, aký veľký problém môže vzniknúť, keď sa cena plynu prudko zvýši. Kontinent musí palivo dovážať, nakupovať LNG, plniť zásobníky a súperiť o dodávky s ďalšími regiónmi sveta.

Ak elektrárne spotrebujú menej plynu, klesá jedna veľká časť európskeho dopytu. Reuters preto upozorňuje, že časom sa môže meniť dokonca diskusia o tom, koľko plynu musí mať Európa uskladneného pred zimou.

Freepik/Unsplash

Tak prečo Slovákovi elektrina okamžite nezlacnie?

Tu prichádza najdôležitejšia brzda celého príbehu.  Cena na burze nie je tvoja faktúra. Európska komisia uvádza, že samotná dodávka elektriny predstavovala v roku 2024 v priemere necelú polovicu účtu európskej domácnosti. Zvyšok tvoria okrem iného siete, dane, poplatky a ďalšie náklady. Navyše veľká časť domácností využíva fixné alebo regulované ceny, takže pohyb na veľkoobchodnom trhu sa k nim dostáva s oneskorením.

Slovensko je dobrým príkladom. ÚRSO pre rok 2026 stanovil priemernú koncovú cenu elektriny pre domácnosti približne na 195,95 eura/MWh s DPH, čo predstavuje medziročný nárast o 2,78 %. Samotná komoditná časť je pritom iba jednou zo zložiek výslednej ceny.

Na prvý pohľad to vyzerá ako paradox. Európa vyrába rekordné množstvo elektriny z vetra a slnka, spaľuje menej plynu, no slovenská domácnosť platí viac. Obe veci však môžu byť pravdivé súčasne.

Dodávatelia nakupujú elektrinu dopredu, regulované ceny sa stanovujú podľa konkrétnych období a na faktúre zostávajú sieťové poplatky či ďalšie položky. Lacná slnečná elektrina v jednu júlovú sobotu preto neznamená, že sa o mesiac zníži celý ročný cenník.

Zmysel rastu obnoviteľných zdrojov sa prejavuje skôr v tom, čo sa nestane: trh nemusí počas každej špičky siahať po drahom plyne a je menej vystavený ďalšiemu plynovému šoku.

Unsplash

Ani 750 GW nevyriešilo počasie

Solár a vietor zároveň nemajú jednu vlastnosť plynových elektrární – nedajú sa zapnúť na povel. A Európa dostala pripomienku ich limitov práve tento týždeň.

Počas augustovej vlny horúčav mali francúzske jadrové elektrárne obmedziť výkon pre vysoké teploty vody, zatiaľ čo nemecká výroba z vetra mala klesnúť približne o 60 % pod sezónny priemer. Francúzske a nemecké denné ceny elektriny následne vyskočili o viac než 20 %. Keď chýba vietor, voda alebo časť jadra, plyn sa opäť dostáva do hry.

To je zároveň dôvod, prečo plyn z Európy zajtra nezmizne. Bude potrebný ako flexibilná záloha počas zimných špičiek, bezvetria či večerov bez solárnej výroby. Čoraz väčšiu úlohu preto budú hrať batérie, prepojenie elektrických sústav, jadro, vodné elektrárne a schopnosť presúvať spotrebu do hodín, keď je elektriny nadbytok.

Pre domácnosť môže byť práve toto časom najviditeľnejšia zmena. Pri dynamických tarifách môže byť výhodnejšie nabíjať elektromobil, ohrievať vodu alebo spúšťať energeticky náročné spotrebiče počas hodín s vysokou výrobou zo slnka či vetra.

Nie lacná elektrina. Skôr poistka proti ďalšiemu šoku

Európa teda ešte nevyhrala boj o lacné energie. V roku 2025 dosahoval priemerný európsky veľkoobchodný benchmark elektriny 85 eur/MWh, medziročne dokonca o 9 % viac. Priemerná veľkoobchodná cena plynu bola 36 eur/MWh. Trhy zostávajú citlivé na počasie, geopolitiku aj dostupnosť elektrární.

Rekord roku 2026 preto treba čítať inak. Najväčšou výhodou takmer 750 GW vetra a soláru nie je prísľub, že elektrina bude každý deň lacná. Je to postupné odstrihávanie európskej elektrickej sústavy od paliva, ktorého cenu kontinent nedokáže kontrolovať.

Pre Slováka to môže znamenať menej extrémnych cenových otrasov, menšiu závislosť Európy od dovážaného plynu a čoraz viac hodín, počas ktorých drahá plynová elektráreň nebude určovať cenu na trhu. A po skúsenosti z energetickej krízy môže byť práve toto hodnotnejšie než jeden krátkodobý pokles faktúry.

Čítajte viac z kategórie: Novinky