Lekári našli desivý dôkaz. Látka, ktorú používame dennodenne, ničí ľudské zdravie

Aktualizované 1. mája 2026:

Už nie sú len environmentálny problém oceánov či pôdy. Dnes ich vedci pravidelne nachádzajú aj v ľudskom tele vrátane krvi, tepien a mozgového tkaniva. Hoci priame dôkazy o tom, že mikroplasty a nanoplasty spôsobujú konkrétne choroby, zatiaľ chýbajú, odborná komunita ich považuje za čoraz vážnejší zdravotný faktor.

To, čo ešte pred pár rokmi znelo ako hypotéza, sa postupne mení na reálnu vedeckú tému s globálnym dosahom. Výskumníci dnes hovoria o „silnom podozrení“, že mikro- a nanoplasty negatívne ovplyvňujú zdravie človeka. Hoci stále chýba definitívna epidemiologická kauzalita, je len otázkou času, kedy ju nájdu.

Pribúdajú totiž zistenia, ktoré už nemožno ignorovať. V ľudských vzorkách mozgu, krvi aj ciev sa našli plastové častice a podľa najnovších analýz ich množstvo v mozgovom tkanive za posledné dve až tri desaťročia výrazne stúplo.

To je zásadná správa najmä preto, že mozog je mimoriadne citlivý orgán. Ak sa doň dostávajú cudzie častice, otázkou už nie je len to, či tam sú, ale čo v tele robia.

Spojenie s Parkinsonom?

Laboratórne výskumy na bunkách, zvieracích modeloch a ľudských tkanivách ukazujú znepokojivé mechanizmy. Niektoré nanoplasty, najmä častice polystyrénu, sa dokážu viazať na proteín alfa-synukleín. Ten je dlhodobo spájaný s Parkinsonovou chorobou.

Vedci zároveň pozorovali narušenie lyzozómov, teda prirodzeného „čistiaceho systému“ buniek. Keď bunky nedokážu efektívne odstraňovať odpadové látky a poškodené štruktúry, môže to viesť k hromadeniu toxických proteínov. Presne takéto procesy sa sledujú pri neurodegeneratívnych ochoreniach vrátane demencie.

Midjourney/Freepik

Dôležité je však zdôrazniť, že ide zatiaľ najmä o mechanistické vysvetlenia. Inými slovami; vedci vedia opísať, ako by mikroplasty mohli škodiť, no zatiaľ nepreukázali, že u ľudí skutočne spôsobujú Parkinsona alebo Alzheimerovu chorobu.

To je rozdiel, ktorý je pri podobných témach kľúčový. Reálne ľudské zdravie ovplyvňuje množstvo faktorov naraz – genetika, životný štýl, fajčenie, cukrovka, obezita či kvalita ovzdušia.

Odpoveď na infarkt nie je jednoznačná

Zaujímavé výsledky priniesli aj štúdie zamerané na srdcovo-cievny systém. Vo vzorkách z karotických artérií, teda tepien privádzajúcich krv do mozgu, výskumníci našli mikroplasty u pacientov, ktorí následne vykazovali vyššie štatistické riziko infarktu, mŕtvice alebo predčasného úmrtia.

To však automaticky neznamená, že plasty sú príčinou. Časť odborníkov upozorňuje, že môžu byť len biomarkerom už poškodenej cievnej steny. Inak povedané, zachytia sa tam, kde už problém existuje. Zistenie je však stále v evidencii vedcov.

YouTube/nature video/Freepik

Komplikáciou dnešných štúdií je samotné meranie. Vedci stále nemajú jednotnú metodiku, ktorá by spoľahlivo určovala koncentrácie mikroplastov v krvi, mozgu alebo iných orgánoch. Často ide o odhady a výsledky rôznych laboratórií sa môžu líšiť.

Európa aj WHO tlačia na prevenciu

Napriek neistotám sa tón odbornej debaty mení. Európska environmentálna agentúra, Svetová zdravotnícka organizácia aj viaceré odborné spoločnosti dnes označujú mikro- a nanoplasty za potenciálne významný faktor environmentálneho zdravotníctva.

Zvyšuje sa tlak na lepšie monitorovanie plastových častíc v ľudskom tele, presnejšie laboratórne štandardy aj obmedzenie emisií plastov do prostredia. Mnohí epidemiológovia a toxikológovia argumentujú princípom predbežnej opatrnosti: ak existuje vážne podozrenie na škodlivosť, čakať na absolútny dôkaz môže byť neskoro.

Podobný prístup svet v minulosti zvolil pri olovnatom benzíne či azbeste. Aj tam definitívne odpovede prišli až po rokoch.

Pôvodný článok:

Pomaly ale isto sa začína zdať, že plasty sa stávajú olovnatým benzínom 21. storočia a podľa najnovších štúdií ovplyvňujú nielen životné prostredie okolo nás, ale aj naše vlastné zdravie oveľa vážnejšie, než sa zdalo.

Neurológovia totiž identifikovali spojitosť medzi nanoplastami a zmenami proteínov v ľudskom mozgu, ktoré sú spájané s demenciou či Parkinsonovou chorobou, píše ScienceAlert.

Našli sme príčinu?

Parkinsonova choroba je podľa autorov štúdie považovaná za najrýchlejšie sa rozrastajúcu neurologickú poruchu na svete a zdá sa, že našli aspoň čiastočnú príčinu tejto nepríjemnej štatistiky.

Počas výskumu sledovali súvislosť medzi drobnými čiastočkami polystyrénu a proteínom alfa-sinukleín, pričom výsledky bádania hovoria jasne.

Vplyv nanoplastov testovali v hneď troch formách a to v roztokoch, laboratórnych bunkách a tiež v myšiach geneticky upravených tak, aby mali predispozíciu pre Parkinsonovu chorobu. Vo všetkých troch prípadoch na seba nanoplasty viazali veľké množstvá alfa-sinukleínu a to s pomerne silnou chemickou väzbou.

Duke University

K tomu má dochádzať v takzvaných lyzozómoch, dôležitých komponentoch buniek a neurónov, ktoré sú zodpovedné za „upratovanie“ odpadového materiálu z obehu. Nová štúdia tak prináša dôkazy o schopnosti nanoplastov narúšať prirodzený čistiaci proces aj v neurónoch, čo následne spôsobuje Parkinsonovu chorobu.

Zatiaľ bez istoty

Výsledky sú zatiaľ len predbežné a keďže neboli vykonané testy na ľuďoch, nie je možné definitívne potvrdiť kauzalitu, dodáva Duke University. Dáta však zatiaľ naznačujú, že sú nanoplasty skutočne veľkým rizikom aj v tomto smere a prítomné je aj riziko spôsobovania demencie. Vedci sú pripravení vo výskume pokračovať a detailnejšie sa pozrieť na to, ako plasty ovplyvňujú naše telá.

Faktom totiž je, že väčšina ľudí má vo svojom krvnom obehu nanoplasty a je nesmierne dôležité zistiť, ako môžu vplývať na naše zdravie. Potenciálnych rizík sa pritom podarilo identifikovať už niekoľko a je jasné, že sa ľudstvo bude musieť plastov skôr či neskôr úplne vzdať. Ich nahradenie je pritom v mnohých oblastiach natoľko náročné a nákladné, že pôsobí takmer nemožne.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia