Hviezdna obloha nad Zemou bola dlhé tisícročia takmer nemenná, pri veľkej časti z nej môžme hovoriť aj o miliónoch rokov. To sa teraz vinou ľudstva mení. Konkrétne vinou – alebo zásluhou, podľa uhla pohľadu – jedného človeka, ospevovaného inovátora a vynálezca Elona Muska. Muskova spoločnosť SpaceX začala už tento rok na nízku obežnú dráhu Zeme vynášať desiatky satelitov v rámci projektu Starlink. Nezamýšľala tým nič zlé, a pôvodný cieľ bol ušľachtilý – sprístupniť vysokorýchlostný internet aj v tom najzapadnutejšom kúte planéty. Ako však varujú astronómovia, táto aktivita má aj veľmi vážne nezamýšľané dôsledky.

Mení sa ňou vzhľad nočnej oblohy, a čo je pre samotných astronómov najalarmujúcejšie, Muskove satelity môžu výrazne poškodiť vesmírny výskum. Znepokojivé sú najmä počty satelitov, ktorých vypustenie Musk už dávnejšie s veľkou pompou ohlásil. Zatiaľ je na obežných dráhach nižších ako 500 kilometrov 120 satelitov projektu Starlink, ktoré tam SpaceX umiestnila v dvoch várkach, v máji a v novembri. Už tie spôsobili v astronomickej komunite vážny rozruch, keďže tieto objekty svojím jasom konkurujú stredne jasným hviezdam a tým zásadne deformujú pohľad na oblohu a astronomické pozorovania.

Toto je však len úplný začiatok. Momentálne je na obežnej dráhe Zeme, spolu s tými Muskovými, okolo 2 200 aktívnych satelitov. No už počínajúc budúcim týždňom plánuje Muskova SpaceX pridávať každých niekoľko týždňov 60 nových satelitov, čím sa počet satelitov Starlinku do konca budúceho roku zvýši približne na 1 500. To je ešte stále len začiatok: Do roku 2025 plánuje Musk umiestniť na obežnej dráhe Zeme spolu masu počítajúcu 12-tisíc aktívnych satelitov.

Bez akejkoľvek diskusie s vedeckou komunitou či so širšou verejnosťou na to Muskovi stačilo razítko regulačného úradu. Čo je ešte horšie, povolenie na rovnaké projekty, ktoré chcú rozširovať prístup na internet súbežne s Muskovou sieťou Starlink, dostali aj ďalšie spoločnosti.

Britský OneWeb má už naplánované vynesenie 650 satelitov, a uvažuje o tom, že by ich počet neskôr navýšil na 2-tisíc. Ďalších 3 200 satelitov plánuje na obežnú dráhu Zeme vyniesť spoločnosť Amazon. Vedci, ktorých oslovila britská BBC, majú na zapĺňanie oblohy tisíckami satelitov veľmi negatívny názor. „Nočná obloha je naším spoločným majetkom – a tento spoločný majetok teraz postihla tragédia,“ hovorí astrofyzik z londýnskej Imperial College Dave Clements.

Podľa jeho názoru a podľa názoru ďalších vedcov je veľmi pravdepodobné, že obrovský výskyt satelitov, navyše oplývajúcich jasom porovnateľným s hviezdami, bude významne komplikovať skúmanie vesmíru – a to nielen na snímkach optických teleskopov, ale aj v rádioastronomickom výskume.

„Tieto satelity sú veľké asi ako stôl, ale sú vysoko reflexné, a ich panely odrážajú veľa slnečného žiarenia, čo znamená, že ich vidíme na snímkach z našich teleskopov,“ vysvetľuje Dhara Patel z Royal Observatory Greenwich.

„Používajú tiež rádiové vlny, čo značí, že môžu rušiť signál, ktorý používajú astronómovia. Takže to má vplyv aj na rádioastronómiu,“ pokračuje Patel. Prirodzene, s rastúcim počtom satelitov sa tento problém bude podľa nej iba zväčšovať.

Musk zatiaľ na kritiku astronómov zareagoval s tým, že ďalšiu várku vypustených satelitov skúsi opatriť špeciálnym obložením, ktoré by neodrážalo toľko slnečného žiarenia, a uvidí sa, či to pomôže. Podľa vedcov sa tým však veľa nezmení, a už vôbec to neovplyvní problém s narúšaním rádioastronomického vesmírneho výskumu.

Podľa astronómov budú satelity SpaceX, OneWeb či Amazonu predstavovať najväčšie nebezpečenstvo pre projekty mapujúce celú oblohu, ako je napríklad Veľký teleskop pre celooblohový výskum (Large Synoptic Survey Telescope, LSST), ktorý má byť spustený v roku 2023.

„Pomocou LSST a iných ďalekohľadov chceme mapovať zmeny na oblohe v reálnom čase, v akom sa odohrávajú. A teraz, s týmito satelitmi, ktoré budú narúšať naše pozorovania… To je akoby vám pred objektívom fotoaparátu stále niekto pobehoval hore-dole,“ vysvetľuje Clements. Satelity v takomto množstve podľa neho predstavujú aj možné nebezpečenstvo. „Neuvidíme nič, čo je za nimi. Či už to bude potenciálne nebezpečný blízky prelet asteroidu, alebo ten najvzdialenejší kvazar v celom vesmíre,“ varuje astrofyzik z londýnskej Kráľovskej univerzity.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda