Európa sa vracia k vynálezu spred 200 rokov. Rieši problém fotovoltiky a veternej energie
Keď sa hovorí o ukladaní energie, väčšina pozornosti smeruje k lítiovým batériám. Popri nich však existuje technológia, ktorá funguje na oveľa jednoduchšom princípe a v posledných rokoch opäť priťahuje pozornosť energetikov. Zotrvačníkové úložiská energie by mohli pomôcť riešiť rastúci problém európskej energetiky, ktorou je stabilita elektrickej siete v čase prudkého rozvoja obnoviteľných zdrojov.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneElektrická sieť patrí medzi najkomplexnejšie stroje, aké ľudstvo vybudovalo. Funguje pritom podľa jednoduchého pravidla. Energia, ktorú domácnosti, firmy a priemysel spotrebujú, musí byť prakticky v rovnakom okamihu vyrobená.
Desaťročia túto rovnováhu pomáhali udržiavať veľké uhoľné, plynové či jadrové elektrárne. Ich obrovské turbíny a generátory sa neustále otáčali vysokou rýchlosťou, čím vytvárali prirodzenú zotrvačnosť siete. Ak nastala porucha alebo výkyv, systém mal určitý čas na reakciu.
S rastúcim podielom solárnych a veterných elektrární sa situácia mení. Fotovoltické panely ani výkonová elektronika veterných elektrární totiž takúto fyzickú zotrvačnosť neposkytujú. Elektrická sústava sa preto stáva citlivejšou na náhle výkyvy výroby aj spotreby.
Práve tu vstupuje do hry technológia, o ktorej bežný človek možno ani nikdy nepočul. Zotrvačníkové úložisko energie, známe aj pod anglickým názvom flywheel, neukladá elektrinu do chemických článkov. Namiesto toho ju premieňa na pohyb. Najjednoduchšie si ho možno predstaviť ako technologicky extrémne vyspelého vĺčka. Čím rýchlejšie sa točí, tým viac energie v sebe uchováva.
Obrovský disk roztočený na desaťtisíce otáčok
V centre každého systému sa nachádza rotor, teda masívny disk vyrobený z ocele alebo moderných kompozitných materiálov. Jeho úlohou je akumulovať energiu vo forme rotácie. Keď je v sieti prebytok elektriny, elektromotor začne rotor rozbiehať. Energia, ktorá by inak zostala nevyužitá, sa premieňa na kinetickú energiu pohybu. Moderné systémy dosahujú aj viac ako 60-tisíc otáčok za minútu.
Keď sieť potrebuje pomoc, proces sa obráti. Rotor sa začne spomaľovať a elektromotor sa prepne do režimu generátora. Pohybová energia sa premieňa späť na elektrinu. Aby boli straty čo najnižšie, rotor sa nachádza vo vákuovej komore a často využíva magnetické ložiská. Prakticky sa tak eliminuje trenie, ktoré by ho prirodzene spomaľovalo.
Výsledkom je prekvapivo efektívny systém. Celková účinnosť nabitia a následného vybitia sa podľa konkrétnej konštrukcie pohybuje približne medzi 85 až 90 percentami, čo je porovnateľné s viacerými modernými batériovými úložiskami.
Obrovské liatinové zotrvačníky montoval na svoje parné stroje už James Watt v 18. storočí a neskôr boli ikonickou súčasťou parných lokomotív. Už vtedy mali jedinú úlohu: svojou masívnou váhou vyhladzovať trhavé pohyby piestov. Dnes robia moderné zotrvačníky presne to isté, len namiesto parného piestu vyhladzujú trhavé výkyvy solárnych a veterných elektrární.
Moderný zotrvačník je z karbónu, visí v magnetickom poli a je v úplnom vákuu. Trenie je takmer nulové. Keď doňho „nabiješ“ energiu, dokáže ju v sebe točením udržať hodiny bez toho, aby sa zastavil.

Nejde len o energiu
Pri zotrvačníkoch sa často hovorí o ukladaní energie, no ich skutočná hodnota spočíva v niečom inom. Dokážu totiž do siete vracať fyzickú zotrvačnosť, ktorú Európa postupne stráca odstavením tradičných elektrární.
Práve zotrvačnosť je jedným z dôvodov, prečo elektrizačné sústavy fungovali desaťročia stabilne. Obrovské rotujúce generátory pôsobili ako prirodzený tlmič otrasov. Keď nastal problém, ich nahromadená kinetická energia pomáhala krátkodobo vyrovnať výkyv.
Solárne panely nič podobné neponúkajú. Ak nastane náhla zmena podmienok, výkon sa môže meniť prakticky okamžite. Energetici preto hľadajú spôsoby, ako stratenú zotrvačnosť nahradiť.
A práve tu majú zotrvačníky veľkú výhodu. Kým moderné batériové úložiská dnes dokážu reagovať v rádoch desiatok milisekúnd, zotrvačníky poskytujú prakticky okamžitú inerciálnu odozvu. Vďaka tomu dokážu veľmi účinne stabilizovať frekvenciu siete a pomáhajú simulovať správanie veľkých rotujúcich generátorov.
Nejde teda o súboj medzi batériami a zotrvačníkmi. Obe technológie riešia podobný problém, no každá trochu iným spôsobom.
Reálne nasadenie
Zotrvačníky nie sú len laboratórne experimenty a vykopávka z čias priemyselnej revolúcie. V Európe ich nájdeme hneď niekoľko, ktoré len prednedávnom spustili do ostrej priemyselnej prevádzky. Premisa ich nasadenia je jednoduchá: európski energetici ich čoraz častejšie stavajú tam, kde uhoľné elektrárne končia a tie zelené nestíhajú stabilizovať sieť:
- Írsko (Moneypoint): Skvelým príkladom je bývalá uhoľná elektráreň Moneypoint. Keď v nej po rokoch definitívne odstavili spaľovanie uhlia, sieť prišla o obrovskú prirodzenú zotrvačnosť. Íri preto na tomto mieste spustili najväčší samostatný zotrvačník na svete. Váži stovky ton a jeho jedinou úlohou je fyzicky sa točiť a držať stabilnú frekvenciu pre celý írsky ostrov.
- Veľká Británia (Greener Grid Parks): Britský operátor siete (NESO) schválil obrovský program na stabilizáciu siete. V Liverpoole napríklad funguje projekt, kde vedľa seba bežia dva gigantické, 40-tonové zotrvačníky. Spolu s ďalšími desiatimi podobnými parkmi po celej Británii dnes tieto rotujúce disky zabezpečujú približne 1 % celkovej zotrvačnosti celej britskej siete.
- Holandsko (Heerhugowaard): Holandská spoločnosť S4 Energy tu prepojila zotrvačníky (každý s váhou 5 ton) priamo s lokálnym veterným parkom Luna. Vytvorili tak hybridný systém: zotrvačník zachytáva milisekundové poryvy vetra a chráni pred výpadkami, zatiaľ čo klasické batérie ukladajú energiu na neskôr. Podobný pilotný projekt testujú aj v prístave v Rotterdame, kde zotrvačníky zachytávajú prudké energetické špičky pri brzdení obrovských nákladných žeriavov.
Výdrž na desaťročia bez degradácie
Jednou z najväčších výhod zotrvačníkov je životnosť. Kým chemické batérie sa postupne opotrebúvajú a po určitom počte cyklov strácajú kapacitu, mechanický systém dokáže pracovať výrazne dlhšie.
Moderné zariadenia zvládnu státisíce nabíjacích a vybíjacích cyklov bez výraznej straty výkonu. Prevádzková životnosť sa preto počíta na desaťročia. Výhodou je aj absencia lítia, kobaltu či ďalších strategických surovín, ktorých dostupnosť sa stáva čoraz väčšou témou európskej energetiky.
To však neznamená, že ide o dokonalé riešenie.

Dôvod, prečo nezaplavili svet
Ak majú takú dlhú životnosť, vysokú účinnosť a dokážu pomáhať stabilizovať sieť, prečo ich nevidíme všade? Odpoveď je jednoduchá. Zotrvačníky sú výborní šprintéri, no slabší maratónci.
Dokážu veľmi rýchlo dodať veľký výkon, no iba počas relatívne krátkeho času. Nie sú vhodné na uchovávanie energie počas dní, týždňov alebo sezón. Ich hlavnou úlohou je vyrovnávať krátkodobé výkyvy v rozsahu sekúnd, minút alebo niekoľkých hodín.
Ďalším problémom je ekonomika. Výroba vysokootáčkových rotorov, vákuových komôr, magnetických ložísk a bezpečnostných systémov je technologicky náročná a drahá. V prepočte na uloženú megawatthodinu dnes často prehrávajú s modernými lítiovými batériami, ktorých cena v posledných rokoch výrazne klesla.
Nevýhodou je aj samovoľná strata energie. Hoci vákuové komory a magnetické ložiská straty výrazne obmedzujú, rotor sa nikdy netočí úplne bez odporu. Zotrvačníkové systémy preto postupne prichádzajú o energiu podstatne rýchlejšie než chemické batérie, čo ich predurčuje skôr na krátkodobé než dlhodobé skladovanie.
Práve preto ich nenájdeme v domácnostiach ani v elektromobiloch. Ich miesto je inde. Najväčší význam majú pri rozvodných uzloch, v priemyselných areáloch, pri veterných a solárnych elektrárňach alebo pri dátových centrách, kde aj krátky výpadok môže spôsobiť obrovské škody.
Zotrvačníky pravdepodobne nikdy nenahradia batérie. Európa ich však čoraz viac vníma ako technológiu, ktorá dokáže vyriešiť problém, na ktorý sa pri diskusii o ukladaní energie často zabúda. Nie je ním nedostatok elektriny, ale strata fyzickej zotrvačnosti, na ktorej bola elektrická sústava postavená celé desaťročia.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

AI pomohla vedcom vylepšiť mozgový implantát. Nevidiaci muž vďaka nemu zazrel záblesky svetla

Slováci môžu získať iPhone za pár drobných. Lákavá ponuka operátora má však podmienku

Spielberg prekvapuje. Chystá film, aký ešte nikdy nenatočil, môže vzniknúť blízko Slovenska

Vyskúšal som holiaci strojček, ktorý sa sám čistí. Najviac ma však dostala jedna funkcia

Okolo Zeme sa objavilo niečo, čo vedci ešte nevideli. Družica odhalila záhadný úkaz
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Koniec po 60 rokoch: Obľúbená reštaurácia, kam Slováci chodili na veľké rezne pod 10 eur, musela zatvoriť
PREMIUMPeter Lackovič otvoril v Trnave novú ázijskú reštauráciu: „Stálo nás to približne 250-tisíc eur“ (ROZHOVOR)

Poplach u severného suseda Slovenska. V Poľsku pravdepodobne dopadla ruská raketa, minister hovorí o provokácii

Tieto tri autá strácajú na hodnote najmenej: Elektromobil prekvapil a v bazároch drží krok s obľúbenou Škodovkou

TEST Slováci často túžia po autách, ktoré vôbec nevyužijú. 6 otázok ti ukáže, aké skutočne potrebuješ
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
- Vypredali ho skôr, než začala výroba. Prvý elektromobil slávnej značky je prekvapivý hit
- Vedci objavili materiál, ktorý opraví ľudské kosti extrémne rýchlo. Jeho pôvod fascinuje
- Slováci by si mali skontrolovať kufor. Za toto ti môže polícia dať pokutu a zadržať doklady
-
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
- Vypredali ho skôr, než začala výroba. Prvý elektromobil slávnej značky je prekvapivý hit
- Vedci objavili materiál, ktorý opraví ľudské kosti extrémne rýchlo. Jeho pôvod fascinuje
- Slováci by si mali skontrolovať kufor. Za toto ti môže polícia dať pokutu a zadržať doklady
-
- Švajčiari prišli na spôsob, ako vykurovať domácnosti takmer zadarmo. Teplo získajú z nečakaného zdroja
- 217 dní nevideli slnečné svetlo. Britská jadrová pýcha prekonala rekord, ale za akú cenu
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Ľudstvo má 400 rokov na obranu. Sci-fi hit Netflixu prichádza, konečne máme dátum
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
Volkswagen prepustí až 100-tisíc ľudí. Z Nemecka napriek tomu zazneli prekvapivé slová
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Koniec po 60 rokoch: Obľúbená reštaurácia, kam Slováci chodili na veľké rezne pod 10 eur, musela zatvoriť
PREMIUMPeter Lackovič otvoril v Trnave novú ázijskú reštauráciu: „Stálo nás to približne 250-tisíc eur“ (ROZHOVOR)

Poplach u severného suseda Slovenska. V Poľsku pravdepodobne dopadla ruská raketa, minister hovorí o provokácii

Tieto tri autá strácajú na hodnote najmenej: Elektromobil prekvapil a v bazároch drží krok s obľúbenou Škodovkou

