V texte boli použité materiály TASR.

Kyberútok už nemusí znamenať len zablokovaný e-mail, ukradnuté heslá alebo výpadok firemného systému. Ak útočník zasiahne dopravnú infraštruktúru, problém sa môže veľmi rýchlo presunúť z obrazovky priamo na cestu, železnicu alebo do tunela. Práve preto Ministerstvo dopravy SR vydalo novú sektorovú vyhlášku, ktorá má sprísniť pravidlá kybernetickej bezpečnosti v cestnej a železničnej doprave.

Ako informovala TASR s odvolaním sa na hovorkyňu ministerstva Petru Poláčikovú, cieľom nových opatrení je chrániť riadiace systémy, tunely, semafory, mýtne systémy aj komunikačné siete pred čoraz sofistikovanejšími hrozbami a hackerskými útokmi. Rezort dopravy rovnaký krok potvrdil aj vo vlastnej tlačovej správe, kde hovorí o vyššej ochrane strategickej infraštruktúry.

Doprava už dávno nie je len asfalt a koľajnice

Nová vyhláška ukazuje, ako veľmi sa zmenilo chápanie bezpečnosti v doprave. Kedysi sa pri ochrane ciest a železníc riešili najmä mosty, tunely, výhybky, signalizácia alebo fyzická údržba. Dnes do toho pribudli informačné systémy, senzory, komunikačné siete, dispečing, elektronické mýto, riadenie premávky a množstvo prepojených technológií.

To všetko zvyšuje komfort aj efektivitu dopravy, ale zároveň otvára nové slabé miesta. Ak sa digitalizuje riadenie tunela, signalizácia na križovatke alebo komunikácia medzi železničnými systémami, nestačí riešiť len technickú poruchu. Štát musí počítať aj so scenárom, že niekto sa bude snažiť tieto systémy cielene napadnúť.

Ministerstvo dopravy preto vydalo vyhlášku č. 111/2026 Z. z., ktorou sa ustanovujú sektorové bezpečnostné opatrenia v pôsobnosti rezortu. Podľa zverejneného znenia v Slov-Lexe nadobúda účinnosť 1. júla 2026. Nejde teda iba o všeobecné vyhlásenie, ale o konkrétny regulačný krok, ktorý má určiť povinnosti pre vybrané subjekty v oblasti dopravy.

Tunel, semafor aj mýto sú dnes digitálne ciele

Najzaujímavejšie na celej téme je to, čo všetko sa dnes považuje za citlivú infraštruktúru. Tunel nie je len betónová rúra pod kopcom. Má vetranie, osvetlenie, kamery, senzory, núdzovú komunikáciu a riadiace systémy. Semafor nie je len lampa na križovatke. Je súčasťou dopravného uzla, ktorý môže ovplyvniť plynulosť premávky v celom meste. Mýto zasa pracuje s dátami, platbami, kamerami a komunikačnou sieťou.

Ak by sa podobné systémy stali terčom útoku, výsledkom nemusí byť iba finančná škoda. V horšom prípade môže ísť o chaos v doprave, bezpečnostné riziko alebo výpadok služieb, na ktoré sa štát aj vodiči spoliehajú každý deň. Práve preto sa kybernetická bezpečnosť dopravy dostáva bližšie k téme kritickej infraštruktúry.

Top Five/YouTube/Pixabay

Rezort dopravy už vo februári upozorňoval, že kybernetickú bezpečnosť v sektore posilňuje aj európska smernica NIS2. Tá rozširuje okruh subjektov, ktoré musia počítať s prísnejšími pravidlami, lepším riadením rizík a dôslednejším hlásením incidentov. Nová slovenská vyhláška je tak súčasťou širšieho európskeho tlaku na odolnosť kľúčových služieb.

Slovensko dobieha realitu, ktorá už existuje

Táto téma nepôsobí na prvý pohľad tak atraktívne ako nové diaľnice, vlaky alebo veľké investície. V skutočnosti však môže byť pre fungovanie dopravy rovnako dôležitá. Čím viac budú cesty a železnice prepojené, automatizované a dátovo riadené, tým väčšiu škodu môže spôsobiť slabé zabezpečenie.

Slovensko týmto krokom nedostáva nepriestrelný digitálny štít. Dostáva skôr základný rámec, ktorý má prinútiť dopravný sektor riešiť kybernetickú bezpečnosť systematicky, nie až po incidente. Pri tuneloch, železniciach, semaforoch alebo mýtnych systémoch je to zásadný rozdiel.

Najväčší test príde až pri zavádzaní pravidiel do praxe. Vyhláška sama osebe útok nezastaví. Rozhodne až to, či prevádzkovatelia kritických systémov budú mať dostatok ľudí, rozpočtu, technických opatrení a disciplíny. Dopravná infraštruktúra sa totiž už nechráni len betónom, závorami a kamerami. Čoraz viac ju bude chrániť aj dobrá kybernetická hygiena.