200 000 ľudí zomrelo zbytočne. V Európe bude aj toto leto vyčíňať tichý zabijak

Horúčavy patria medzi najväčšie zdravotné riziká súčasnej Európy. Na rozdiel od povodní, požiarov či búrok však často neprichádzajú s dramatickými zábermi v televízii. Napriek tomu si vyžiadajú viac obetí než mnohé iné prírodné katastrofy.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uviedla, že od roku 2022 do roku 2025 zomrelo v Európe v dôsledku extrémneho tepla viac ako 200-tisíc ľudí. Podľa organizácie pritom väčšine týchto úmrtí bolo možné predísť.

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Henri Kluge označil extrémne teplo za „tichého zabijaka“. Upozornil, že ide o najbezprostrednejší a zároveň najsmrteľnejší prejav klimatickej zmeny.

„Teplo je tichý zabijak, no nie je to nevyhnutné,“ vyhlásil pri predstavení nových odporúčaní WHO v Berlíne. Na tému upozornil portál Science Alert.

Desaťtisíce obetí každý rok

Vedecké štúdie ukazujú, že problém nie je jednorazovou anomáliou. Rok 2022 priniesol podľa výskumu publikovaného v časopise Nature Medicine približne 62- až 68-tisíc úmrtí súvisiacich s horúčavami.

V roku 2023 vedci evidovali približne 48- až 51-tisíc obetí. Situácia sa však opäť zhoršila v roku 2024, keď počet úmrtí podľa údajov ISGlobal a Nature Medicine dosiahol približne 62 775 prípadov. Za tri roky tak Európa prišla o približne 181-tisíc ľudí.

WHO teraz uvádza, že celkový počet za obdobie rokov 2022 až 2025 prekročil hranicu 200-tisíc obetí.

Najohrozenejšou skupinou sú seniori vo veku nad 80 rokov. Významnú časť obetí tvoria ženy, ktoré predstavovali približne 63 percent všetkých zaznamenaných úmrtí. Vysoké riziko hrozí aj ľuďom so srdcovocievnymi ochoreniami, problémami s obličkami či ďalšími chronickými diagnózami.

Screenshot / Esquire Middle East / YouTube

Klimatická zmena pridáva ďalšie stupne

Vedci už dlhšie upozorňujú, že klimatická zmena nezvyšuje len priemerné teploty. Výrazne zvyšuje aj pravdepodobnosť extrémnych horúčav.

Výskumníci z Imperial College London analyzovali údaje z 854 európskych miest a dospeli k záveru, že klimatická zmena bola zodpovedná za približne 68 percent z 24 400 úmrtí počas jednej z nedávnych vĺn horúčav. V niektorých oblastiach totiž zvýšila teploty až o 3,6 stupňa Celzia.

WHO zároveň upozorňuje, že Európa sa zohrieva rýchlejšie než ktorýkoľvek iný región sveta. Teploty tu rastú približne dvojnásobným tempom oproti celosvetovému priemeru. Ľudia su pritom neuvedomujú, že toto extrémne teplo spôsobuje aj ekonomické nepríjemnosti, za ktoré draho zaplatíme.

Situácia mohla byť ešte horšia

Paradoxne, dnešné počty obetí sú podľa vedcov nižšie, než by boli bez adaptačných opatrení zavedených v posledných desaťročiach. Analýzy naznačujú, že bez systémov varovania pred horúčavami, dostupnejšej zdravotnej starostlivosti či rozširovania zelene v mestách by úmrtnosť mohla byť až o 80 percent vyššia.

To však podľa WHO nestačí. Organizácia upozorňuje, že extrémne teplo už nemožno vnímať len ako nepríjemnosť počas leta, ale ako vážnu hrozbu pre verejné zdravie. Práve preto predstavila nové usmernenia Heat–Health Action Plans Guidance, ktoré majú pomôcť štátom znížiť počet obetí.

Freepik (Úprava redakcie)

Medzi najdôležitejšie opatrenia patria systémy včasného varovania pred vlnami horúčav, lepšia komunikácia s ohrozenými skupinami, monitorovanie zdravotných rizík či úpravy miest a obcí tak, aby obsahovali viac zelene.

WHO odporúča aj praktické kroky, ktoré môžu zachraňovať životy. Sociálne služby by mali počas extrémnych horúčav kontrolovať hydratáciu seniorov a zamestnávatelia by mali upraviť pracovné zmeny tak, aby sa ľudia vyhli práci na priamom slnku počas najteplejších hodín dňa.

Podľa Klugeho nestačí spoliehať sa len na individuálnu zodpovednosť. Hoci pitný režim či pobyt v tieni pomáhajú, ide o problém, ktorý si vyžaduje koordinovanú reakciu štátov, miest, zdravotníctva aj sociálnych služieb.

Varovanie WHO prichádza len niekoľko dní po tom, čo Španielsko oznámilo najvyšší počet úmrtí súvisiacich s teplom za mesiac máj od roku 2015. Dôvodom bola mimoriadne skorá a intenzívna vlna horúčav, ktorá zasiahla veľkú časť západnej Európy.

Práve takéto epizódy sa podľa klimatológov stávajú čoraz častejšími. Horúčavy tak už nie sú problémom vzdialenej budúcnosti. Štatistiky ukazujú, že ide o jednu z najväčších zdravotných hrozieb, s ktorou sa Európa stretáva už dnes.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia