Zem má problém. Po celom svete mizne sladká voda a nová analýza ukazuje, že veľká časť z nej nekončí na miestach, kde ju ľudia najviac potrebujú, ale steká priamo do oceánov. Kontinenty sa tak podľa vedcov vysušujú alarmujúcim tempom a tento proces už prispieva k rastu hladiny morí ešte viac než topiace sa ľadovce. Na novú štúdiu upozornil portál Science Alert.

Narušili sme prirodzený kolobeh vody

Tím odborníkov pod vedením Hrishikesha Chandanpurkara z FLAME University v Indii upozorňuje, že dôsledky klimatickej zmeny a nadmerného čerpania podzemnej vody vytvárajú situáciu, na ktorú sa musíme pripraviť skôr, než sa stane nezvratnou. Vedci využili viac než dve desaťročia satelitných dát z misie NASA GRACE a jej pokračovania, aby zmapovali, ako sa mení zásoba vody na pevnine od roku 2002. Výsledky hovoria jasne. Kontinenty prechádzajú bezprecedentnou fázou vysychania.

„Zistili sme, že kontinenty, teda všetky pevniny okrem Grónska a Antarktídy, sa vysušujú bezprecedentným tempom a plocha, ktorá týmto procesom trpí, sa každoročne rozšíri o územie približne dvojnásobne väčšie než štát Kalifornia,“ uvádzajú autori štúdie.

Ľudia podľa vedcov výrazne narušili prirodzený kolobeh vody na Zemi. Emisie skleníkových plynov menia zrážkové vzorce a zásahy do riek či odvodňovacích systémov posúvajú rovnováhu ešte viac. Platí síce, že vlhké oblasti vlhnú a suché suchnú, no tento proces je nerovnovážny. Suché regióny totiž strácajú vodu rýchlejšie, než pribúda v tých vlhkých.

To má dramatické dôsledky pre zásoby sladkej vody. Ubúda nielen v riekach a jazerách, ale aj v podzemných akviferoch, ktoré sú životne dôležité pre stabilné zásobovanie pitnou vodou aj poľnohospodárstvo. Až 75 percent svetovej populácie žije v krajinách, kde sa tieto zdroje míňajú čoraz rýchlejšie.

Zásoby vody klesajú

Najväčší podiel stratenej vody pritom nekončí nikde inde než v oceánoch, čo znamená ďalšie zrýchľovanie rastu hladiny morí. Významný podiel na tomto jave majú vysoké zemepisné šírky v štátoch ako Kanada či Rusko, kde sa topí permafrost a menia sa zásoby ľadu. V regiónoch bez ľadovcov však až 68 percent straty vody spôsobuje nadmerné čerpanie podzemnej vody.

Situáciu ešte viac zhoršujú extrémne suchá, ktoré zasiahli napríklad Strednú Ameriku či Európu a ktoré sa podľa vedcov budú opakovať čoraz častejšie.

Ako sa menia zrážky pod vplyvom fosílnych palív, ľudia siahajú v čoraz väčšej miere po podzemnej vode. Táto závislosť je však nebezpečná, keďže zdroje sa neobnovujú rýchlosťou, akou ich čerpáme. Typickými príkladmi sú kalifornské Centrálne údolie, ktoré produkuje väčšinu svetových mandlí, alebo bavlnícke oblasti pri niekdajšom Aralskom mori, ktoré je dnes prakticky vyschnuté.

„V súčasnosti je nadmerné čerpanie podzemnej vody najväčším faktorom poklesu zásob na pevnine, čo výrazne zosilňuje účinky rastúcich teplôt, sucha a extrémnych klimatických udalostí. Ochrana svetových zásob podzemnej vody je kľúčová v čase globálneho otepľovania a na kontinentoch, ktoré už dnes vysychajú,“ zdôrazňujú autori výskumu.

Vedci veria, že regionálne, národné aj medzinárodné snahy o udržateľné využívanie vody môžu tento trend ešte zvrátiť. „Aj keď sa boj s klimatickou zmenou vlečie, nie je dôvod, aby to isté platilo pre zastavenie vysychania kontinentov,“ uzatvára tím.

Čítajte viac z kategórie: Novinky