Najvzdialenejší ľudský výtvor vo vesmíre opäť preveril pevné nervy inžinierov v NASA. Legendárna sonda Voyager 1, ktorá sa nachádza v medzihviezdnom priestore vo vzdialenosti viac ako 24 miliárd kilometrov od Zeme, sa v polovici októbra nečakane odmlčala.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Globálna sieť obrovských antén Deep Space Network totiž nezaznamenala žiadny rádiový signál počas dvoch plánovaných komunikačných okien 18. a 19. októbra, upozorňuje Interesting Engineering.

Po prvý raz sa signál obnovil predčasne

Opätovné nadviazanie spojenia sa podarilo dosiahnuť 20. októbra, približne 48 hodín po začiatku neplánovaného výpadku. Hoci je sonda opäť v stabilnom kontakte s riadiacim strediskom v Jet Propulsion Laboratory (JPL), experti naďalej analyzujú telemetrické dáta, aby presne určili príčinu incidentu. Kľúčovým zistením je, že autonómny bezpečnostný systém sondy vypol primárnu sadu orientačných trysiek a automaticky aktivoval záložný okruh.

Článok pokračuje pod videom ↓

Palubný počítač Voyageru 1 je naprogramovaný tak, aby pri detekcii akejkoľvek odchýlky v prevádzke trysiek prešiel do ochranného režimu. V tomto stave sonda pozastaví bežné operácie, stabilizuje svoju polohu a čaká na ďalšie inštrukcie.

Pozoruhodným detailom celého incidentu je fakt, že rádiový signál sa obnovil ešte predtým, než inžinieri stihli zo Zeme odoslať diagnostické príkazy. Išlo o prvý prípad v histórii misie, kedy sa sonda správala týmto konkrétnym spôsobom.

Rastúca frekvencia technických anomálií priamo súvisí s pokročilým vekom sondy a neustále sa znižujúcim príkonom energie. Voyager 1, rovnako ako jeho dvojča Voyager 2, využíva ako zdroj elektriny rádioizotopový termoelektrický generátor (RTG), ktorý premieňa teplo z rozpadu plutónia na elektrickú energiu. Z dôvodu prirodzeného rádioaktívneho rozpadu však generátor stráca približne 4 watty výkonu ročne.

Vzďaľuje sa ohromnou rýchlosťou

V rámci snahy o maximálne predĺženie životnosti riadiaci tím v septembri uskutočnil komplexnú operáciu s názvom „Big Bang“. Počas nej inžinieri súčasne vypli tri palubné zariadenia a nahradili ich energeticky úspornejšími alternatívami. Tento zásah umožnil znížiť celkovú spotrebu a zároveň udržať kritickú tepelnú rovnováhu kozmického plavidla.

Infografika k misiám Voyager
NASA

Bez tejto optimalizácie by NASA musela už v lete 2027 definitívne odstaviť jeden z posledných fungujúcich vedeckých prístrojov.

Incident sa odohral len niekoľko týždňov pred dosiahnutím historického technologického míľnika. Dňa 18. novembra 2026 dosiahne Voyager 1 vzdialenosť 25,902 miliardy kilometrov od Zeme, čo zodpovedá presne jednému svetelnému dňu, teda vzdialenosti, ktorú svetlo a rádiové signály prekonajú za 24 hodín.

Sonda v súčasnosti uháňa medzihviezdnym priestorom rýchlosťou približne 61 155 km/h. Dosiahnutie hranice jedného svetelného dňa síce nezmení fyzikálne prostredie v okolí plavidla, no výrazne skomplikuje akúkoľvek ďalšiu diagnostiku. Akákoľvek obojsmerná komunikácia s Voyagerom 1 bude vyžadovať celkovo 48 hodín.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP