Fosílne palivá skončili. 15 km pod zemou našli nekonečný zdroj vzácnej energie, zmení úplne všetko

Aktualizované 2.11.2026:

Cesta k elektrine zo superhorúcich hornín dostala v roku 2026 konkrétnejší harmonogram aj nové investície. Spoločnosť Mazama Energy 1. septembra oznámila, že vrt Athena pri sopke Newberry dosiahol hĺbku približne 3,15 km za 15 vrtných dní. Podľa firmy to znamená o 80 % menej vrtných dní oproti jej predchádzajúcemu vrtu do porovnateľnej hĺbky. Cieľom Atheny je približne 4,7 km a teploty nad 400 °C. Septembrové oznámenie ešte nepotvrdzuje dosiahnutie konečnej hĺbky ani cieľovej teploty.

Vývoj podporili aj nové peniaze. Mazama 17. septembra oznámila získanie 135 miliónov dolárov, ktoré majú urýchliť komerčné využitie technológie. Financovanie zahŕňa investičné kolo vedené Centaurus Capital a Doerr Capital. Zapojili sa aj ConocoPhillips, Shell Ventures, Khosla Ventures a Gates Frontier.

V pláne je elektráreň s výkonom 200 MW

Mazama na svojej stránke opisuje ďalšiu etapu Ceres, naplánovanú na roky 2026 až 2027. Tvoriť ju má dvojica horizontálnych vrtov prepojených umelo vytvoreným podzemným rezervoárom. Firma chce overiť cirkuláciu vody pri komerčne využiteľných prietokoch a cieli na počiatočný výkon 15 MW. Tento výkon zatiaľ predstavuje cieľ pripravovaného systému.

Nasledovať má projekt Taurus s plánovaným výkonom 200 MW. Harmonogram počíta s vŕtaním a výstavbou počas rokov 2027 a 2028, prvou elektrinou v roku 2029 a plným výkonom v roku 2030. Ide o plán developera, ktorého splnenie závisí od výsledkov ďalších vrtov a testov.

Mazama zároveň zverejnila vlastné očakávania investičných nákladov. Pri prvom komerčnom projekte v Newberry počíta so 4 500 až 4 950 dolármi na kilowatt výkonu, pri rozšírení technológie chce smerovať k 3 200 dolárom. Tieto čísla opisujú očakávané investičné náklady na jednotku výkonu, nie cenu vyrobenej megawatthodiny. Rýchlejšie vŕtanie preto samo osebe ešte nedokazuje rovnaký percentuálny pokles celkových nákladov elektrárne.

ChatGPT

Quaise pokračuje vo vlastnom projekte

Samostatný projekt Obsidian v oblasti Newberry rozvíja Quaise Energy. V aktualizácii z 26. októbra 2026 firma potvrdila pokračovanie prvého vrtu na overenie zdroja. Má dosiahnuť približne 4,6 km a teplotu okolo 371 °C. Poslúži na skúmanie geológie, testovanie technológií a neskôr aj na monitorovanie ďalších dvoch vrtov. Oznámenie opisuje prebiehajúce práce, nie dokončený cirkulačný test alebo výrobu elektriny.

Quaise v auguste uzavrela investičné kolo Series B vo výške 180 miliónov dolárov. Jeho súčasťou bola investícia 35 miliónov dolárov od vrtného partnera Nabors Industries. Financovanie má podporiť Obsidian aj ďalší vývoj vŕtania pomocou milimetrových vĺn. Celkové financovanie spoločnosti tým podľa jej oznámenia dosiahlo 280 miliónov dolárov.

V septembri Quaise oznámila aj výber na podporu do 25 miliónov dolárov od amerického ministerstva energetiky. Ministerstvo však upozornilo, že výber na rokovania ešte nezaručuje pridelenie peňazí. Trojica vrtov má cieliť na viac než 25 MW hrubého elektrického výkonu, pričom prvá fáza celého Obsidianu má podľa firmy priniesť viac než 50 MW do roku 2030. Vyššie teploty nad 400 °C plánuje dosiahnuť v ďalších vrtoch. Aj tieto údaje zostávajú projektovými cieľmi, ktoré musí potvrdiť terénne overenie.

Pôvodný článok:

V roku 2025 sa výskum superhorúcich hornín posunul z teoretickej roviny do reálnej fázy testovania. V americkom štáte Oregon vznikol pilotný projekt spoločnosti Mazama Energy v oblasti sopky Newberry, kde sa podarilo vyvŕtať dvojicu vrtov do hĺbky viac než tri kilometre. Po prvý raz sa tu potvrdila cirkulácia vody a zber tepla priamo z prostredia so superhorúcimi horninami, čo vedci označili za významný míľnik vo vývoji geotermálnej energie. Prvé testy ukázali, že tento typ systému by mohol priniesť až šesť- až osemnásobne vyššiu výrobu energie na jeden vrt v porovnaní s bežnými geotermálnymi elektrárňami.

Zásadný posun nastal aj v ekonomickej oblasti. Analýza spoločnosti McKinsey & Company z jesene 2025 ukazuje, že superhorúce horniny sa spolu s rozšírenými geotermálnymi systémami (EGS a AGS) dostávajú do fázy, keď sa môžu stať reálne konkurencieschopným zdrojom energie.

Predpokladá sa, že v priebehu nasledujúcej dekády by sa výrobné náklady mohli znížiť na úroveň 45 až 65 dolárov za megawatthodinu, čo je porovnateľné s niektorými formami veternej či solárnej energie. To by mohlo znamenať prelom v oblasti stabilných a neprerušovaných obnoviteľných zdrojov, ktoré by vedeli dopĺňať výkyvy v produkcii z vetra a slnka.

Vedci zároveň upozorňujú, že ďalším krokom bude zdokonalenie technológií samotného vŕtania. Aktuálne štúdie poukazujú na potrebu nových materiálov odolných voči teplotám nad 400 °C a na vylepšené postupy prenikania cez extrémne tvrdé horniny. Nové výskumy navyše skúmajú, ako by sa mohol geotermálny systém superhorúcich hornín stať súčasťou hybridných riešení – teda prepojenia s energetickými úložiskami, veternými farmami či solárnymi zdrojmi. Cieľom je vytvoriť stabilnú, ekologickú sieť, ktorá by dokázala fungovať nepretržite a využívala by prirodzené teplo ukryté v hlbinách Zeme.

Superhorúce horniny

Zatiaľ čo tradičné geotermálne elektrárne využívajú teplo z povrchových vrstiev, superhorúce horniny ležia oveľa hlbšie. Ich potenciál spočíva v extrémnych teplotách, kde teplota presahuje 374 stupňov a umožňujú premenu vody na superkritickú paru, ktorá by mohla poháňať turbíny na výrobu elektriny alebo produkovať vodík.

Proces by prebiehal tak, že by bolo potrebné vyvŕtať hlboké otvory do zemskej kôry, kde sa superhorúce horniny nachádzajú. Následne by sa do vrtov pumpovala voda, ktorá by sa zahriala vďaka extrémnym teplotám hornín. Horúca voda by sa potom vracala na povrch vo forme pary.

Prvé pokusy

Výskumníci z Cornell University, ktorí spolupracujú s organizáciou Clean Air Task Force (CATF) v správe uvádzajú, že pokročilé technológie by mohli sprístupniť geotermálnu energiu v lokalitách po celom svete. Superhorúce horniny podľa nich mohli konkurovať fosílnym palivám z hľadiska nákladov a spoľahlivosti. V roku 2022 sa uskutočnili prvé pokusy s vrtmi do hĺbky 3 kilometrov, avšak na úplné využitie superhorúcich hornín bude potrebné ísť oveľa hlbšie.

Presná hĺbka ich vzniku je často neznáma, no vo všeobecnosti sa predpokladá, že tuhnú niekoľko kilometrov pod povrchom Zeme.

„Na rozdiel od iných obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa dajú ľahko škálovať, vysoko špecifické požiadavky na lokalitu pri geotermálnej výrobe energie prinášajú riziká, ktoré boli doteraz významnou prekážkou komerčného rozvoja,“ uviedol Seth Saltiel, odborný asistent výskumu.

Dodal, že: „identifikáciou najmodernejších technológií a možností výskumu a vývoja na zlepšenie a overenie metód charakterizácie dúfame, že pomôžeme prekonať tieto prekážky a urýchlime komercializáciu tejto technológie.“

Cornell University

Spoločnosti ako Quaise Energy už vyvíjajú nové technológie na prienik do hĺbok. Ich štúdie ukazujú, že superhorúce horniny môžu vytvárať prepojené trhliny, čo umožňuje efektívny pohyb vody a dosiahnutie superkritických stavov.

Výhodou tohto procesu je najmä to, že predstavuje stabilný zdroj energie, ktorý nie je závislý od poveternostných podmienok. Ide prakticky nevyčerpateľný zdroj, pretože geotermálna energia sa prirodzene obnovuje teplom z jadra Zeme. Napriek svojmu potenciálu však superhorúce horniny čelia viacerým výzvam. Výskumníci dodali, že technologické obmedzenia sú jednou z najväčších prekážok, ktoré musia prekonať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky