EÚ zverejnila mapu budúcich klimatických rizík. Tieto časti Slovenska dopadnú najhoršie

Európska komisia sprístupnila novú mapu, ktorá umožňuje porovnávať klimatické riziká. Projekt TRACE (Territorial Risk Assessment of Climate in Europe) sprístupnil údaje pre 1 366 európskych regiónov v EÚ, Nórsku, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve. V prípade členských štátov ide o úroveň NUTS 3, ktorá na Slovensku zodpovedá našim ôsmim krajom.

Nemusíš si teda pozerať iba priemer za celé Slovensko. Samostatne môže skúmať Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský aj Košický kraj. Vidíš rôzne úrovne globálneho oteplenia a sleduješ riziko sucha, povodní, horúčav, nedostatku vody či požiarov. Dáta zároveň ukazujú, prečo nemožno hovoriť o jednom univerzálnom klimatickom scenári pre celé Slovensko.

Európa ma novú klimatickú mapu

Pri používaní mapy je dôležité správne pochopiť jej scenáre. Dashboard nehovorí, že „v roku 2050 bude v Nitre presne takáto teplota“. JRC pracuje s úrovňami globálneho oteplenia.

Pre polovicu storočia porovnáva svet teplejší o 1,5 °C, 2 °C a 3 °C oproti predindustriálnemu obdobiu. Pre koniec storočia pridáva aj extrémnejší 4 °C scenár.

Používateľ si potom môže pozrieť, čo jednotlivé úrovne znamenajú pre konkrétny región. JRC sleduje celkovo 15 oblastí dopadu vrátane poľnohospodárstva, kvality ovzdušia, sucha, povodní, energetiky, lesov, úmrtnosti spojenej s teplotou, vody, požiarov, veterných búrok, produktivity práce, dopravy či cestovného ruchu.

Výsledkom teda nie je jednoduché skóre „dobrý alebo zlý kraj“. Jeden región môže mať vysoké riziko sucha, no podstatne nižšie riziko iného typu extrému.

drmkc.jrc.ec/Peseta V (screenshot)

Juh Slovenska bude znášať najviac tropických dní

Rozdiely medzi slovenskými regiónmi pekne ukazujú aj podrobné klimatické projekcie použité pri aktualizácii slovenskej adaptačnej stratégie.

Najviac tropických dní, teda dní s maximálnou teplotou aspoň 30 °C, dnes pripadá na Nitriansky a Trnavský kraj.

V referenčnom období 1991 až 2020 ich bolo v Nitrianskom kraji priemerne 28 ročne, v Trnavskom 25,7 a v Bratislavskom 18,1. Žilinský kraj mal iba 7,5 tropického dňa a Prešovský 10,8.

Pri vysokoemisnom scenári RCP8.5 na konci storočia sa má počet tropických dní oproti dnešku zvýšiť približne:

1. v Nitrianskom kraji o 32,1 dňa ročne,
2. v Trnavskom o 30,5 dňa,
3. v Bratislavskom o 27,2 dňa,
4. v Košickom o 26,6 dňa,
5. v Žilinskom o 17,5 dňa.

Neznamená to, že sever zostane chladný. Práve Prešovský a Žilinský kraj majú podľa projekcií do konca storočia zaznamenať jeden z najvyšších nárastov priemernej ročnej teploty, približne 3,5 a 3,3 °C pri RCP8.5.

Sucho nebude rovnaký problém všade

Ďalší výrazný rozdiel sa objavuje pri vode. Slovenské hodnotenie používa takzvaný klimatický vodný index, ktorý porovnáva množstvo zrážok s potenciálnym výparom a spotrebou vody vegetáciou. Vyššie kladné číslo znamená väčší vodný deficit.

Najvýraznejšie zhoršenie na konci storočia pri vysokom emisnom scenári očakáva model v Trnavskom a Nitrianskom kraji, kde sa index zhoršuje o 95 mm. Trenčiansky kraj nasleduje s 81 mm a Bratislavský so 75 mm.

Úplne inú východiskovú pozíciu majú severné kraje. Žilinský kraj má v súčasnosti výrazný prebytok vody a aj v najtvrdšom scenári zostáva jeho regionálna hodnota indexu na strane prebytku. Prešovský kraj je na tom podobne, hoci aj tam sa podmienky postupne posúvajú.

ChatGPT

Viac sucha paradoxne nevylučuje viac povodní

Na prvý pohľad znie zvláštne, že región môže riešiť častejšie sucho a zároveň väčšie riziko povodní. Teplejšia klíma môže prinášať dlhšie obdobia bez dažďa a zároveň intenzívnejšie krátkodobé zrážky, keď už dážď príde. Vyschnutá alebo zastavaná pôda navyše veľké množstvo vody nedokáže okamžite absorbovať.

Slovenské klimatické projekcie preto očakávajú výrazný nárast dní s viac než 40 mm zrážok. Pri vysokom emisnom scenári do konca storočia sa ich výskyt oproti referenčnému obdobiu môže zvýšiť približne o 138 % v Žilinskom kraji, 129 % v Nitrianskom, 112 % v Trnavskom a 111 % v Trenčianskom kraji. Aj v Bratislavskom kraji model počíta s nárastom o 74 %.

Silný dážď je iba jeden faktor. Povodňové riziko ovplyvňuje povodie, nasýtenie pôdy, regulácia riek, vodné nádrže, zastavanosť územia aj množstvo ľudí a majetku v ohrozenej oblasti.

Práve nový TRACE dashboard preto pracuje pri riečnych povodniach samostatne s nebezpečenstvom, expozíciou a zraniteľnosťou a dokáže modelovať napríklad podiel ohrozenej populácie alebo priame ekonomické škody.

ChatGPT

Mapa neukazuje iba počasie, ale aj škody

Modely vyhodnocujú tri typy následkov: úmrtnosť spôsobenú teplom, chladom či znečisteným ovzduším, počet ľudí vystavených nebezpečenstvu a priame ekonomické škody.

Pri povodniach teda môže používateľ sledovať nielen samotné fyzikálne riziko, ale napríklad predpokladané finančné škody. JRC ako ukážku zverejnilo mapu ekonomických škôd z riečnych povodní pri globálnom oteplení o 2 °C a ekonomických podmienkach predpokladaných pre rok 2050.

Rovnaký princíp vysvetľuje, prečo môžu mať dve oblasti s podobnou klímou rozdielne výsledky. Hustejšie osídlený región alebo územie s drahšou infraštruktúrou môže pri rovnakom prírodnom nebezpečenstve utrpieť oveľa väčšie škody.

Takto si nájdeš svoj kraj

Nástroj je verejne dostupný v Risk Data Hub Európskej komisie. Nájdeš ho tu – TRACE – Risk Data Hub

Po otvorení dashboardu si stačí vybrať región, sledovaný typ dopadu a úroveň globálneho oteplenia. Výsledok možno následne porovnať s inými regiónmi a prepínať medzi jednotlivými scenármi. JRC umožňuje podkladové údaje aj stiahnuť cez záložku Table.

Ak teda bývaš napríklad v Nitrianskom kraji, môžeš samostatne pozrieť budúce riziko sucha, riečnych povodní, nedostatku vody či zdravotné následky horúčav a následne ho porovnať s Bratislavou alebo severom Slovenska.

Modely podľa JRC predpokladajú dnešnú úroveň zraniteľnosti a adaptačných opatrení. Nehovoria preto, že škody sa nevyhnutne stanú presne v uvedenom rozsahu. Ukazujú, čo by hrozilo, keby sa klíma zmenila a ochrana regiónov zostala približne na dnešnej úrovni.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia