Blízko Zeme našli novú planétu. Dlhé roky sa skrývala pred zrakmi astronómov

Na samotných okrajoch našej slnečnej sústavy leží zóna, ktorú astronómovia dlhé roky považovali za nepreniknuteľnú pre dostupné pozorovacie zariadenia. Hoci disponujeme teleskopmi s dohľadom miliárd svetelných rokov do hlbokého vesmíru, priestor za dráhou Neptúna bol pre nás príliš tmavý a studený, objekty v ňom zase príliš malé a nejasné.

Objekty v tejto oblasti neodrážajú takmer žiadne slnečné svetlo a emitujú len veľmi slabé tepelné žiarenie v ďalekom infračervenom spektre. Technologický prelom v podobe nového observatória však túto tmavú bariéru definitívne búra, píše ScienceAlert.

Planétu sme videli dávnejšie, vedci si neboli istí

Observatórium Vera C. Rubin, ktoré spustilo svoju prevádzku v júni 2025, prináša do astronómie nevídané technické parametre. Základom celého zariadenia je gigantický digitálny fotoaparát s rozlíšením 3,2 gigapixelov, čo z neho robí najväčší digitálny fotoaparát, aký bol kedy pre potreby astronómie vyhotovený.

Optický gigant dokáže na jedinú expozíciu nasnímať oblasť oblohy zodpovedajúcu približne 40 splnom Mesiaca. Vďaka obrovskej šírke zorného poľa a vysokej citlivosti dokáže teleskop opakovane mapovať obrovské výrezy južnej oblohy a zachytávať aj tie najslabšie svetelné body.

Práve kombinácia obrovského snímača a pokročilého softvéru priniesla svoj prvý zásadný úspech. Snímač observatória zachytil objekt s kódovým označením 2026 ED138. Astronomický tím pod vedením Matthewa Holmana z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics identifikoval pohybujúci sa objekt v Kuiperovom páse pomocou špecializovaného algoritmu. Analýzou dát odhalili 30 samostatných detekcií v priebehu 20 nocí pozorovania od marca do júla 2026.

Fascinujúce na celom objave je, že objekt astronómom unikal aj napriek tomu, že sa nachádza v dosahu dráhy Pluta. Technologické spracovanie dát umožnilo výskumníkom nazrieť do archívnych snímok z kamery Dark Energy Camera a spätnou rekonštrukciou zistiť, že objekt bol nasnímaný už vo februári 2016 a následne v rokoch 2017, 2018, 2019 a 2023. Údaje z archívu umožnili presne prepočítať dráhu tohto nebeského telesa.

Objavuje sa len zriedka

Objekt 2026 ED138 obehne Slnko raz za približne 281 rokov. V príslaní (perihéliu) sa približuje na vzdialenosť 36,86 astronomických jednotiek (AU) a v odslaní (aféliu) sa vzďaľuje na 49,04 AU.

Dôvodom, prečo zostal tak dlho nepozorovaný, je technicky náročná kombinácia dvoch faktorov: jeho orbitálna dráha je voči rovine slnečnej sústavy sklonená až o 24,5 stupňa a zároveň sa na oblohe pohyboval priamo pred hustým pozadím hviezd Mliečnej dráhy.

Z hľadiska fyzikálnych rozmerov odhadujú astronómovia priemer telesa na 600 až 1 500 kilometrov, čím sa radí k najväčším transneptúnskym objektom a rozmerovo konkuruje trpasličím planétam ako Makemake či Haumea.

Presné určenie veľkosti je pri optických detekciách zložité, keďže vysoko reflexný ľadový povrch menšieho telesa odrazí rovnaké množstvo svetla ako tmavý povrch výrazne väčšieho objektu. Konečné potvrdenie rozmerov a priame zmeranie tepelnej stopy zabezpečia až nadväzujúce pozorovania v infračervenom spektre.

Objav je však iba prvou ukážkou možností, ktoré observatórium Vera C. Rubin ponúka. Počas plánovaného desaťročného prieskumu by malo observatórium detegovať tisíce nových objektov na okraji našej slnečnej sústavy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky