Slováci jedia mikroplasty bez toho, aby o tom vedeli. Vedci odhalili skrytú hrozbu obľúbenej potraviny

Aktualizované 1.11.2026:

Výskum prenikania plastov do rastlín sa posunul aj k ovociu. Vedci v roku 2026 ukázali, že testované plastové častice dokážu prejsť cez povrch jahôd a dostať sa do ich vnútorných tkanív. Nadviazali tak na skoršie zistenia, podľa ktorých rastliny prijímajú mikroplasty cez listy. Nový experiment však prebiehal v skleníkových podmienkach s cielene aplikovanými časticami, takže nepredstavuje meranie kontaminácie jahôd predávaných v obchodoch.

Štúdia v Journal of Hazardous Materials sledovala fluorescenčne označené polystyrénové častice s veľkosťou 80 nanometrov, 200 nanometrov a 2 mikrometre. Väčšie častice prenikali predovšetkým cez prieduchové otvory. Pri nanočasticiach vedci identifikovali aj endocytózu, teda proces, ktorým bunky prijímajú materiál dovnútra.

Expozícia sa v pokuse spájala aj s nižšou hmotnosťou plodov, vyššou kyslosťou a zmenami v zložení antioxidantov. Výsledky preto otvárajú otázky o možnom vplyve plastových častíc na kvalitu plodín. Samy osebe však neurčujú, aké množstvo plastov človek zje s bežnou porciou ovocia ani aké zdravotné následky by z toho vyplývali.

ChatGPT/Pixabay

Rozhoduje druh rastliny aj veľkosť častíc

Ďalšia práca vo februárovom vydaní časopisu Environmental Pollution skúmala príjem polystyrénových nanoplastov cez korene a listy šalátu, mrkvy a pšenice. Častice vedci pozorovali vo vnútorných tkanivách všetkých 3 druhov, ale ich pohyb sa výrazne líšil. Pri šaláte sa po expozícii listov dostávali aj do stonky a koreňov. Pri mrkve a pšenici bol presun smerom nadol slabý alebo nezistiteľný. Išlo o kvalitatívne zobrazovanie, nie o vyčíslenie dávky v potravinách.

Výskum sa rozšíril aj na iné polyméry. Práca evidovaná Leidenskou univerzitou s dátumom 22. júna 2026 sledovala nanoplasty z PVC a polypropylénu v rovnakých plodinách. Všetky prijímali oba typy častíc, väčšina však zostávala v koreňoch. Presun do nadzemných častí bol obmedzený a líšil sa podľa rastliny. Pôvodné nezistenie PET v koreňoch kukurice pri konkrétnom experimente teda nemožno prenášať na všetky plasty a plodiny.

Samostatná štúdia tímu z Nankai University v januárovom vydaní Journal of Hazardous Materials skúmala zachytávanie mikroplastov na listoch 5 druhov mestských drevín. Terénne vzorky z roku 2022 ukázali vyššie množstvá pri skládke a najvyššiu akumuláciu na jeseň. Silnejší a dlhší simulovaný dážď množstvo zachytených častíc znižoval. Tento výsledok sa však týka povrchových usadenín a nedokazuje odstránenie plastov z vnútorných tkanív.

Laboratórny výsledok ešte neurčuje riziko na tanieri

Na rozdiel medzi experimentom a reálnym prostredím upozorňuje aj prehľadová práca z októbra 2026. Podľa autorov laboratórne výskumy často používajú koncentrácie približne 10- až 1 000-násobne vyššie než porovnávané úrovne v teréne. Potrebné sú preto ďalšie merania na poliach a sledovanie počas viacerých sezón.

Nové práce rozšírili dôkazy o tom, kadiaľ sa malé plastové častice dostávajú do rastlín a ako sa v nich pohybujú. Presné množstvá v bežne konzumovaných potravinách a zdravotné riziká však zostávajú predmetom ďalšieho výskumu.

Pôvodný článok:

Nový výskum z Nankai University odhaľuje nečakaný spôsob, akým sa mikroplasty z okolia dostávajú do rastlín. Výskumníci zistili, že listy absorbujú mikroplasty priamo z ovzdušia. Ich štúdia potvrdila prítomnosť mikroplastov v listoch rastlín v rôznych prostrediach – od mestských oblastí až po poľnohospodársku pôdu. O téme informoval portál Phys.org.

Mikroplasty v štruktúrach listov

Výskumníci počas laboratórnych aj terénnych testov zistili, že listy dokážu priamo absorbovať mikroplasty zo vzduchu. Tie následne migrujú do cievnych tkanív a zachytávajú sa v špecializovaných štruktúrach, akými sú trichomy. Mikroplasty vstupujú do rastlín cez prieduchy, ktoré fungujú ako brána medzi ovzduším a vnútornými tkanivami.

Predošlé štúdie merali vzdušné mikroplasty v mestách ako Paríž, Šanghaj, Južná Kalifornia či Londýn, pričom hodnoty sa pohybovali od 0,4 do neuveriteľných 2 502 častíc na meter kubický. Predošlé laboratórne pokusy ukázali, že rastliny môžu cez listy absorbovať aj iné nanočastice, napríklad striebro či oxid medi, čo vedcov viedlo k otázke, či a ako absorbujú aj plastové častice.

Freepik

Štúdia z Nankai University sa sústredila na štyri lokality v čínsko​m Tianjine: továreň na výrobu polyesterových vlákien (Dacron), verejný park, skládku odpadu a univerzitný areál. Vedci navyše pestovali kukuricu v kontrolovanom prostredí, kde bola vystavená prachu obsahujúcemu mikroplasty. Pred analýzou výskumníci umyli listy destilovanou vodou a etanolom, aby odstránili vonkajšie nečistoty.

Štúdia ukázala, že listy rastlín zo skládky a z okolí továrne na výrobu polyesteru obsahovali až stonásobne viac plastových častíc než listy z univerzitného areálu. Na najviac znečistených miestach vedci namerali koncentrácie PET v rádoch desiatok tisíc nanogramov na gram suchej váhy listov, pričom polystyrén nasledoval podobný vzor. Najvyššie hodnoty sa objavili v listoch rastlín zo skládky.

Mikroplasty sa dostávajú do listov cez prieduchy

Vedci objavili mikroplasty PET a PS aj v deviatich druhoch listovej zeleniny; rastliny pestované na otvorenom priestranstve obsahovali viac plastov než tie v skleníkoch. Staršie, vonkajšie listy zhromažďovali viac plastov než mladšie či vnútorné, čo naznačuje, že plastové častice sa v listoch hromadia postupom času.

Laboratórne pokusy s kukuricou ukázali, že už po jednom dni expozície prachu s mikroplastmi sa dalo zmerať množstvo PET priamo v tkanivách listov, pričom pri rovnakom vystavení koreňov sa PET nezistilo ani v koreňoch, ani v stonkách. Vedci potvrdili, že mikroplasty prenikajú do rastlín cez prieduchy. Aplikácia kyseliny abscisovej na korene kukurice uzavrela prieduchy a výrazne obmedzila príjem plastových častíc.

Odborníci varujú, že ďalší výskum, ktorý bude publikovaný v Nature, bude kľúčový pre pochopenie environmentálnych a zdravotných rizík spojených s akumuláciou mikroplastov – nielen v rastlinách, ale aj v živočíchoch, hmyze, mikroorganizmoch a napokon v ľudskom tele.

Čítajte viac z kategórie: Novinky