Pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST), najlepšieho observatória ktoré ľudstvo doteraz dostalo do vesmíru, sa astronómom podarilo nazrieť do útrob prastarej galaxie zo začiatku vesmíru, kedy bola ešte pomerne mladá.

Očakávalo sa, že bude takáto galaxia z hľadiska chemického zloženia jednoduchá, avšak merania odhalili pravý opak, upozorňuje Universe Today. Prekvapilo najmä veľké množstvo uhlíka, na ktorého báze funguje život na Zemi.

Proces začal skôr

Predchádzajúce štúdie predpokladali, že došlo k formácii väčšieho množstva uhlíka až asi miliardu rokov po Veľkom tresku. Pozorovaná galaxia sa ale formovala len 350 miliónov rokov po vzniku kozmu a podľa meraní už obsahovala väčšie množstvo uhlíka, pričom táto látka zohráva svoju úlohu nielen pri vzniku života, ale tiež pri formovaní hviezd a hviezdnych systémov.

Po formácii prvých hviezd malo existovať len hélium a vodík, pričom všetky ťažšie prvky vznikli až neskôr v jadrách týchto hviezda pri rôznych zrážkach. Galaxia GS-z12, na ktorú sa astronómovia pozreli, má obsahovať hviezdy, ktoré vznikli z tejto prvej generácie hviezd a teda mohli obsahovať aj ťažšie prvky. Prekvapilo ale ich množstvo.

NASA/Flickr

Pozorovania sa podarilo vykonať pomocou JWST, konkrétne pomocou nástroja NIR, ktorým vedci skúmali vlnové dĺžky putujúce od tejto galaxie. Okrem uhlíka sa podarilo identifikovať aj neón či kyslík a nie je tak vylúčené, že v týchto mladých galaxiách nevznikal život. To ale nie je možné overiť, keďže primitívny život nenecháva ani zďaleka dostatočne silné stopy na to, aby sme ich pozorovali na takúto diaľku.

Ako vznikol?

Vznik tak veľkého množstva uhlíka v mladých galaxiách zatiaľ ostáva neobjasnenou záhadou. Odborníci ale predpokladajú, že sa musia opäť pozrieť na to, ako vyzerali supernovy prvých hviezd. Ak boli totiž ich výbuchy menej energetické, mohli odvrhnúť väčšie množstvo uhlíka, kým väčšina kyslíka by ostala v čiernej diere, ktorá pri takomto procese vzniká.

Uhlík a dokonca vodu sa nedávno vedcom podarilo identifikovať aj vo vzorkách z asteroidu Bennu. Vzorku odobrala robotická kozmická sonda NASA Osiris-Rex pred tromi rokmi vo vzdialenosti vyše 96 miliónov kilometrov od Zeme. Bennu pochádza z obdobia vzniku Slnečnej sústavy. Vedci dúfajú, že zo vzoriek sa bude dať zistiť, či mohli asteroidy pred miliardami rokov priniesť na Zem základné stavebné zložky života.

Čítajte viac z kategórie: Novinky