Rakety pomáhajú ľudstvu vynášať na obežnú dráhu družice, stanice či astronautov už celé desaťročia a aj keď sa postupom času zlepšujú, rastie ich efektivita, znižuje sa cena a rastú aj ich kapacity, v jednom smere sa doteraz nezmenili.

Všetky orbitálne rakety pozostávajú najmenej z dvoch stupňov, niektoré dokonca z troch či štyroch a prídavných motorov, ktoré sú často pripevnené k prvému stupňu.

Pre orbitálne rakety je totiž oveľa výhodnejšie odhodiť záťaž v podobe prvého stupňa s pomerne neefektívnymi raketovými motormi, ktoré sú vhodné do atmosféry, avšak nie do vákua. Namiesto toho zvyšok rakety naštartuje motory, ktoré sú zostrojené pre prevádzku vo vákuu, sú oveľa efektívnejšie a navyše klesne aj hmotnosť celého stroja.

Ľudstvo sa však pomaly blíži ku skutočnému svätému grálu raketového priemyslu.

Viac žiadne stupne

Dostať sa na obežnú dráhu pomocou jedného jediného stupňa rakety nie je ani zďaleka nemožné. Práve naopak, moderné rakety by to s príslušnými úpravami dokázali. Problémom je však cena, efektivita a najmä nákladná kapacita, ktorá takejto rakete ostane. Vo väčšine prípadov je nákladná kapacita minimálna a keďže sa táto raketa nedokáže ani len vrátiť na Zem, nedáva SSTO (Single stage to orbit, teda „jediným stupňom na orbitu“) zmysel.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda