Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Vedcom sa podarilo pozorovať čiernu dieru, ktorá takmer 3 roky po zhltnutí hviezdy začala nečakane vyvrhovať materiál, ktorý z nej vyletuje polovicou rýchlosti svetla. Na tému v tlačovej správe upozornilo Centrum pre astrofyziku Harvard & Smithsonian na svojom webe.

Čierna diera pohltila hviezdu

Ako píše vedúca autorka novej štúdie Yvette Cendes vo svojom príspevku na Reddite, v októbri 2018 sa hviezda zatúlala nebezpečne blízko supermasívnej čiernej diery nachádzajúcej sa vo vzdialenosti 655 miliónov svetelných rokov od Zeme.

Ilustračný obrázok akrečneho disku čiernej diery. DESY, Science Communication Lab

Následkom tohto priblíženia došlo k astronomickému javu známemu ako TDE (Tidal Disruption Event). K tomu dochádza v prípade, že sa hviezda priblíži dostatočne blízko k supermasívnej čiernej diere na to, aby ju pohltila.

Extrémne silný gravitačný ťah čiernej diery hviezdu doslova roztriešti na dlhé tenké „vlákna“ materiálu. Proces, pri ktorom dôjde k takémuto veľkému natiahnutiu telesa prostredníctvom silnej gravitácie, sa nazýva špagetizácia.

Tieto procesy môžeme detegovať, pretože hmota v týchto neuveriteľne dlhých vláknach po náraze do akrečneho disku čiernej diery vytvorí obrovský záblesk energie. Ide o dobre známy jav, ktorý sa astronómom už mnohokrát podarilo pozorovať, pričom nedávno sme o podobnej udalosti informovali aj v samostatnom článku.

ESO/L. Calçada

Nič podobné sme ešte nevideli

Autorom novej štúdie publikovanej v žurnále Astrophysical Journal sa ale podarilo objaviť úplne nový fenomén spojený s týmto chaotickým a násilným astronomickým javom.

Ukázalo sa totiž, že takmer tri roky po špagetizácii, respektíve záblesku svetla z tejto udalosti, ktorý dostal označenie AT2018hyz, začala čierna diera opäť „osvetľovať oblohu“. Navyše, medzičasom nestihla pohltiť nič nové.

Podrobná analýza ukázala, že čierna diera opäť vyvrhuje materiál, pričom ten dosahuje 50 % rýchlosti svetla. Pre porovnanie, zvyčajne odtok materiálu pozorovaný pri TDE dosahuje okolo 10 % rýchlosti svetla. Vedci však zatiaľ vôbec netušia, prečo k tomuto odtoku materiálu došlo po toľkých rokoch, ani prečo má takú vysokú energiu.

DESY Science Communication Lab

Rádiové ticho pritom bolo od roku 2018 a ďalšie pozorovanie tejto oblasti v septembri 2020 opäť potvrdilo, že k žiadnemu odtoku materiálu nedochádza. Keď sa rádioteleskop VLA na túto oblasť pozrel v júni 2021, detekcia napokon potvrdila, že k odtoku dochádza s odstupom približne troch rokov.

Objav dokonca spôsobil vo vedeckej komunite takú senzáciu, že autorom bolo okamžite dopriate pozorovanie tejto udalosti prostredníctvom vesmírneho röntgenového observatória Chandra a Swift, ale aj pozemských ALMA a MeerKat.

„Toto bolo absolútne prekvapenie – nikto nikdy nič podobné nevidel,“ uvádza Cendes.

Vedci tiež uviedli, že AT2018hyz spočiatku nebol ničím výnimočným, pretože išlo o dej, kedy čierna diera skonzumovala hviezdu, ktorá mala len desatinu hmotnosti nášho Slnka. Zrejme aj preto autori túto udalosť pozorovali v roku 2018 iba pár mesiacov a potom prešli na iný výskum.

Galéria výskumu Mesiaca a plánovaných misií

GALÉRIA+ 4

Ako sme ale spomínali, počas procesu TDE časť materiálu padá do čiernej diery, čo je sprevádzané jasným zábleskom svetla a časť materiálu je vyhodená späť do vesmíru formou tzv. trysky (astrophysical jet). K tomuto odtoku alebo výtrysku materiálu späť do vesmíru však dochádza krátko po TDE, nie o niekoľko rokov neskôr. Vedci preto sú v nemom úžase z toho, čo práve pozorovali.

Aktuálne sa odborníci pokúsia zistiť, či je takéto správanie výnimočné alebo sme ho až doteraz prehliadali.

Čítajte viac z kategórie: Novinky