Keď japonský miliardár Yusaku Maezawa po prvý raz ohlásil projekt dearMoon v spolupráci so SpaceX, mnohým z nás padli sánky. To ale nik z nás nečakal, že do úzkeho výberu uchádzačov postúpi aj Slovák.

O tom, že sa Matej dostal z milióna uchádzačov do užšieho výberu len tridsiatich ľudí, sme informovali prostredníctvom samostatného článku. V krátkom rozhovore nám poskytol zaujímavé informácie a vysvetlil, čo ho k zapojeniu sa do projektu viedlo alebo ako vníma spôsob vývoja rakety Starship. Práve na nej má totiž osem finalistov v roku 2023 letieť okolo Mesiaca.

Čo sa v krátkom rozhovore dozvieš? 

  • Ako sa podarilo Matejovi dostať do tak úzkeho výberu uchádzačov
  • Čo ho sa na celom projekte dearMoon bojí najviac
  • Aký je jeho názor na titul astronaut a či ho komerčné lety nedehonestujú
  • Za akých podmienok je ochotný podstúpiť let na Mars
  • Ako sa ho týka príchod nového ruského modulu na ISS

Čo ťa najviac motivovalo k zapojeniu sa do projektu dearMoon?

Najviac ma motivovala príležitosť letieť do vesmíru. Zároveň som pracoval s predpokladom, že skúsenosti, ktoré som doteraz získal vo vesmírnom priemysle, môžu byť pre projekt dearMoon zaujímavé. Preto som s prihláškou neváhal.

Do akej miery podľa teba zohralo v postupe do užšieho výberu úlohu tvoje povolanie?

Ťažko povedať. Podmienky výberu nie sú známe, preto neviem posúdiť, akú úlohu zohralo moje povolanie. Musím však povedať, že hlavne z profesionálneho života som čerpal inšpiráciu pre video do 3. kroku výberu. Dúfam, že práve to ho spravilo zaujímavejším.

dearMoon / SpaceX / Flickr / Úprava redakcie

Prvé, čo mnohým príde pri letoch do vesmíru na um, je nebezpečie. Nemáš z letu okolo Mesiaca aj strach?

V tomto ohľade verím inžinierom zo SpaceX. Myslím si, že sami nechcú riskovať potenciálnu PR katastrofu, ktorú by zlyhanie komerčnej vesmírnej misie týchto rozmerov spôsobilo.

Ktorej časti misie dearMoon sa bojíš najviac?

Výberu samotného. Konkurencia je naozaj silná.

SpaceX sa testami rakiet netají a mali sme možnosť vidieť niekoľko havárií Starship, na ktorej možno poletíš. Neodrádzajú ťa, aj keď ide len o testy?

Myslím, že takéto testovanie je dôležité a je lepšie, keď vidíme aj neúspechy. Každý test, aj neúspešný, generuje množstvo dát a pomáha predísť zlyhaniam počas letov s posádkou. Dôkazom tohto prístupu je aj úspešne fungujúci Crew Dragon, s ktorým SpaceX lieta na ISS.

SpaceX / Flickr / Cosmic Perspective / YouTube Screenshot

Myslíš si, že môže posádka dearMoon skutočne letieť už v plánovanom roku 2023? Nie je to pre Starship priskoro?

V poslednej dobe je vývoj Starshipu veľmi rýchly, hlavne na pomery vesmírneho priemyslu. 2023 je ambiciózny cieľ, ale pre SpaceX podľa mňa dosiahnuteľný. Oneskorenia a technické problémy však môžu nastať hocikedy, preto treba počítať aj s možnosťou, že let sa uskutoční neskôr. A to najmä v prípade, ak je v otázke bezpečnosť posádky.

Spomínal si, že chceš na let okolo Mesiaca vziať experimenty. Máš v pláne aj nejaké konkrétne projekty?

Na toto je ešte asi priskoro, mám však pár projektov „vyhliadnutých“. Veľa závisí aj od dostupnej kapacity Starshipu a technických parametrov. Myslím si však, že je z čoho vyberať. Existuje veľké množstvo experimentov, ktoré čakajú na príležitosť letieť do vesmíru a vďaka pracovným kontaktom mám k množstvu z nich prístup.

Mnohí sú dnes toho názoru, že vesmírny turizmus dehonestuje titul „astronaut“. Myslíš si, že by mal tento titul patriť len tým, ktorí počas svojho pobytu vo vesmíre aktívne prispievali vede a technologickému pokroku?

Toto je otázka pre niekoho s väčšou autoritou rozhodovať o podobných tituloch, ako napríklad vesmírne agentúry. Páči sa mi však analógia s titulom „aviator“, ktorý pôvodne patril prvým letcom. V dnešnej dobe je lietanie bežná záležitosť a tento titul je rezervovaný pre pilotov, ktorý sa venujú extrémnejšiemu lietaniu, než je to, ktoré ponúkajú aerolinky. Titul astronauta asi v budúcnosti čaká podobná transformácia.

Fotografia z vnútra kapsuly, v ktorej sa dostala prvá posádka spoločnosti Blue Origin do vesmíru. Zdroj: Blue Origin

Bol by si, v prípade možnosti, ochotný podstúpiť aj dlhšiu misiu, napríklad k Marsu alebo na povrch Mesiaca?

Určite áno, podmienkou by však bol zaručený návrat na Zem. Stále je na našej planéte veľa miest, ktoré som nenavštívil, preto ma jednosmerná letenka na Mars priveľmi neláka.

Vráťme sa na záver k tvojmu povolaniu. Na ISS mieri nový veľký modul Nauka, podieľaš sa na komunikácii s ním počas priblíženia a dokovania aj ty alebo je to predovšetkým v rukách Roskozmu?

Toto je v rukách Roskozmu, my máme na starosti povinnosti spojené s prípravou modulu Columbus na dokovanie.

Pri dokovacích manévroch sa však vypína natáčanie solárnych panelov a aktívna úprava orientácie stanice (attitude control), aby sa stanica pro dokovaní hýbala čo najmenej. Natáčanie panelov má vo vákuu totiž tiež vplyv na orientáciu stanice (princíp akcie-reakcie).

V praxi to pre nás znamená, že stanica generuje menej elektrickej energie, keďže panely nesledujú slnko. Preto musíme v module Columbus znížiť spotrebu tak, aby sme neprekročili limity, ktoré vypočíta NASA ako dôsledok týchto obmedzení. Prejaví sa to napr. vypnutím niektorých menej potrebných systémov, alebo pozastavením experimentov. Touto formou sa príchod nového modulu týka aj nás.

Motory rakety Proton-M počas včerajšieho štartu. Na obežnú dráhu vyniesla novú modul pre ISS, známy ako Nauka. Zdroj: Roscosmos

Dostali sa k tebe aj informácie o problémoch, ktorým momentálne Nauka čelí?

Zatiaľ len tie, ktoré sú verejne dostupné na internete. Ale tiež v napätí sledujem, čo z toho bude.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú