Ročné kruhy stromov zo Zeme sú záznam výbuchu gigantických supernov. Čo prekvapivé prezrádzajú?
Podľa vedca Roberta Brakenridga z Coloradskej univerzity v Bouldri sledujúceho „blízke“ explózie supernovy je možné nájsť stopy po týchto extrémnych udalostiach aj v stromoch na našej planéte. Presnejšie vedec sledoval letokruhy stromov, kde zaznamenal niekoľko prudkých zmien v množstve rádioaktívneho izotopu, o téme informoval portál Futurism.
To, že rádioaktívny prach zo supernovy môžeme nájsť aj na našej planéte, nie je pre nás ničím novým. Veď v auguste medzinárodná skupina vedcov analyzovala takmer 500 kg relatívne „čerstvého“ snehu z Antarktídy a odhalili prítomnosť materiálu pochádzajúceho spoza hraníc nášho solárneho systému. Vo vzorkách snehu sa nachádzal prach zo vzdialenej hviezdy, ktorá sa pred miliónmi rokov zmrštila pod vplyvom gravitácie a vznikla z nej supernova.

Supernovy mohli narušiť klímu Zeme
Nový výskum publikovaný v žurnále International Journal of Astrobiology však naznačuje, že za posledných 40 000 rokov mohli relatívne blízke supernovy viesť až k štyrom narušeniam zemskej klímy, upozornil portál Phys.
Záznamy o narušeniach klímy vplyvom supernovy našiel Robert Brakenridge v ročných kruhoch, ktoré poskytujú jedinečný záznam o tom, koľko rádioaktívnych izotopov sa dostalo do atmosféry Zeme z vesmíru.
Niektoré izotopy, ako napríklad izotopy železa 60Fe objavené v hlbokomorských sedimentoch naznačujú, že naša planéta už niekoľko tisíc rokov cestuje cez obrovský oblak, ktorý vznikol výbuchom supernovy, prípadne napovedajú o výbuchu supernovy, ktorá mohla spôsobiť jedno z gigantických masových vymretí.
Tentokrát sa však vedec z Coloradskej univerzity zameral na izotop uhlíka známy ako uhlík-14. Ide o zriedka sa vyskytujúci rádioaktívny uhlík, ktorý je možné na našej planéte pozorovať iba v extrémne malých množstvách. Uhlík-14 alebo 14C je jediným prírodným a zároveň najstabilnejším rádioizotopom uhlíka. Jeho polčasom rozpadu je 5700 rokov a na Zemi v stopových množstvách vzniká vďaka interakcii kozmických lúčov s atmosférou planéty.
Výkyvy rádioaktívneho izotopu v letokruhoch
Vzhľadom na to, že planéta je neustále „bombardovaná“ kozmickými lúčmi, množstvo 14C je na Zemi v podstate stabilné. Niekoľkokrát v histórii Zeme však došlo k pomerne veľkým výkyvom množstva tohto izotopu, pričom záznamy o tom je možné pozorovať v ročných kruhoch stromov, upozornil web ScienceAlert.
Tieto výkyvy však mnoho vedcov pripisuje slnečným erupciám, čo je logické, keďže významným zdrojov kozmických lúčov je slnečná aktivita. Robert Brakenridge si však myslí, že výkyvy môžu byť spôsobené aj supernovami.
„Existujú skutočne iba dve možnosti: slnečná erupcia alebo supernova. Myslím si však, že hypotéza o supernove bola zamietnutá príliš skoro“ uvádza vedec.
Aby otestoval platnosť svojej hypotézy o supernove, vytvoril zoznam známych supernov, ktoré sa za posledných 40 000 rokov objavili v blízkosti Zeme. Potom porovnal tento zoznam so záznamom výkyvov množstva 14C a dospel k prekvapivým záverom.
Čo nám prezradili najbližšie supernovy?
Výsledky porovnania totiž naznačujú, že osem najbližších supernov korešponduje s výkyvom množstva tohto rádioaktívneho izotopu. Štyri z nich však považuje za obzvlášť nádejných kandidátov zodpovedných za tieto výkyvy.

Najlepším príkladom je bývala hviezda vzdialená 815 svetelných rokov, nachádzajúca sa súhvezdí Vela (Plachty), ktorá sa stala supernovou zhruba pred 13 000 rokmi. Počas jej výbuchu narástlo množstvo 14C až o 3 %.
Ďalšia supernova G114.3 + 00,3, ktorá explodovala pred 7 700 rokmi vo vzdialenosti 2 300 svetelných rokov zodpovedá nárastu o 2 %. Iná hviezda v súhvezdí Vela sa stala supernovou pred 2 800 rokmi a zodpovedá nárastu o 1,4 %. Posledný nádejný kandidát zodpovedný za tieto výkyvy, HB9, ktorý explodoval pred 5400 rokmi vo vzdialenosti 1000 až 4000 svetelných rokov, by mal byť zodpovedný za 0,9-percentný nárast.
Samotné dôkazy podľa iných vedcov nie sú úplne presvedčivé, pretože určiť presné obdobie, kedy k supernove došlo, je namáhavé a nie vždy úplne presné. Tak či onak, zistenia sú pre vedeckú obec nesmierne zaujímavé a budú ďalej študované.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Ovplyvnila ho okupácia ČSSR, svet dostal nepodarený kompromis. Raketoplán mal vyzerať úplne inak

Sme bližšie, než si myslíme. Slávna vedkyňa prezradila rok, do kedy nájdeme mimozemský život

Blízko Zeme sa môže skrývať „druhá Pandora“. Vedci sú na stope veľkého objavu mimozemského života

Je to zvláštne a nedáva to zmysel. Vedci zistili šokujúcu vec o ročných obdobiach

ZAUJÍMAVÉ Prežila náraz do vody pri 660 km/h. Väčšiu raketu ako Sea Dragon dodnes nikto nepostavil
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
PREMIUMNa Slovensku sa začína „legislatívna smršť“: Od 1. januára 2026 prídu nové povinnosti aj pokuty

Za nepodanie daňového priznania hrozí pokuta až 60 000 eur. Finančná správa sprísňuje pravidlá

Špičková neurovedkyňa opísala svoju rannú rutinu, ktorá „naštartuje“ mozog. Pár minút tejto aktivity zvládne každý
PREMIUMMartin vytvoril zariadenie, ktoré mení spôsob, ako spíme. Svoj startup vyvíjal počas liečby rakoviny

V dome MMA zápasníka Karla Vémolu prebehol mimoriadny zásah. Polícia zadržala 2 osoby
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Ukrajina bola varovaním. Susedná krajina chce vlastný HIMARS, vyrobí ho najväčšia zbrojovka sveta
- Európska únia opäť zaťala do živého. Chystá návrh, ktorý prinúti časť ľudí kupovať len elektromobily
- Sen Netflixu o novej superslužbe sa rozpadá. Miliardár ho nečakaným ťahom zahnal do kúta
- Ovplyvnila ho okupácia ČSSR, svet dostal nepodarený kompromis. Raketoplán mal vyzerať úplne inak
- Slovákov čaká nepríjemné zdraženie elektroniky. Odnesú si to hlavne lacnejšie smartfóny a PC
-
- Európska únia opäť zaťala do živého. Chystá návrh, ktorý prinúti časť ľudí kupovať len elektromobily
- Ukrajina bola varovaním. Susedná krajina chce vlastný HIMARS, vyrobí ho najväčšia zbrojovka sveta
- USA do dronu posadili AI a prišiel veľký šok. V kľúčovom teste zostrelila lietadlo
- Netflix čakal hit, nestíha sa čudovať. Ľudia ignorujú film, ktorý mal byť magnetom mesiaca
- Rozhodne sa vojna v oceliarňach? Čína zrýchľuje výrobu kľúčového materiálu, USA zatvárajú prevádzky
-
- USA do dronu posadili AI a prišiel veľký šok. V kľúčovom teste zostrelila lietadlo
- Európska únia opäť zaťala do živého. Chystá návrh, ktorý prinúti časť ľudí kupovať len elektromobily
- Ukrajina bola varovaním. Susedná krajina chce vlastný HIMARS, vyrobí ho najväčšia zbrojovka sveta
- Netflix čakal hit, nestíha sa čudovať. Ľudia ignorujú film, ktorý mal byť magnetom mesiaca
- Prežila náraz do vody pri 660 km/h. Väčšiu raketu ako Sea Dragon dodnes nikto nepostavil
Katastrofa je zabudnutá. Ázijsky štát znova spustí najväčšiu jadrovú elektráreň na svete
Slováci dôverujú umelej inteligencii viac než expertom. Výsledky prieskumu šokovali
Známa sociálna sieť má zarobené na problém. Jej algoritmy vraj spôsobili tragédiu v Poľsku
Budú mať lasery, rakety a hypersonické zbrane. USA vyvinie najsmrteľnejšie hladinové bojové lode
Zvolili prešibanú stratégiu. Obľúbené značky Slovákov si udržali silnú pozíciu na automobilovom trhu
Susedná krajina ide do vojny s EÚ. Odmieta uznať jadro ako „zelenú energiu“, chystá veľký zvrat
AKTUÁLNE: Ázijská mocnosť sa stáva spojencom EÚ v kľúčovej oblasti. Do výskumu nalejú 93 miliárd eur
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
PREMIUMNa Slovensku sa začína „legislatívna smršť“: Od 1. januára 2026 prídu nové povinnosti aj pokuty

Za nepodanie daňového priznania hrozí pokuta až 60 000 eur. Finančná správa sprísňuje pravidlá

Špičková neurovedkyňa opísala svoju rannú rutinu, ktorá „naštartuje“ mozog. Pár minút tejto aktivity zvládne každý
PREMIUMMartin vytvoril zariadenie, ktoré mení spôsob, ako spíme. Svoj startup vyvíjal počas liečby rakoviny

