Vedci z univerzity v Illinois prišli nedávno s novou teóriou o jednom z piatich období hromadného vymierania. Reč je konkrétne o masovom vymieraní, ktoré sa odohralo na našej planéte približne pred 359 miliónmi rokov v neskorom období devónu, informoval portál Sciencealert.

Je všade okolo nás. Vedci po 70 rokoch konečne zmerali najzáhadnejší typ hmoty

Efektivitou preráža strop. NASA postavila revolučný motor

Stal sa zázrak. Legendárna sonda opäť prekvapivo komunikuje so Zemou

Doposiaľ všetky teórie, prečo došlo k tak veľkej extinkcii, naznačujú, že vymieranie bolo spôsobené výhradne pozemskými javmi, akými sú globálne otepľovanie alebo masívne sopečné erupcie.

Najnovšia štúdia zverejnená v Proceedings of the National Academy of Sciences však naznačuje, že vyhynutie mohli spôsobiť aj iné ako pozemské javy.

Masové vymieranie v období devónu

Vedci sa vo svojej štúdii zamerali na príčinu vyhynutia v období devónu, počas ktorého zaniklo až 50 % všetkých rodov.

Devón je názov geologickej éry v období prvohôr, ktorá sa odohrávala približne pred 416 až 359 miliónmi rokov. Tomuto obdobiu predchádzala perióda silúr a po jeho skončení nasledovala perióda známa ako karbón. Na konci devónu došlo k jednej najvýznamnejších udalostí, ktoré sa na našej planéte odohrali – Devónske vymieranie.

Počas tohto obdobia došlo k obrovskej strate biodiverzity, no doposiaľ nie je jasné, či došlo k dvom prudkým vyhynutiam alebo k súboru niekoľkých menších vyhynutí. Získať odpoveď na túto otázku by jednoznačne mohla pomôcť ajš vyššie uvedená štúdia. V nej vedci skúmali, či vyhynutie na konci devónu mohlo byť spôsobené aj mimozemským telesom.

Vedci objavili fosílie rastlín, ktoré boli spalné ultrafialovým žiarením

Portál Phys upozornil, že vedci skúmali predovšetkým horniny pochádzajúce z tohto obdobia, nakoľko obsahujú stovky tisíc generácií spórov rastlín, ktoré sa javia, ako keby boli spálené ultrafialovým žiarením. Uvedené príznaky spálenia sú totiž podľa vedcov jasným dôkazom dlhodobého poškodenia ozónovej vrstvy.

Na margo tohto poškodenia hlavný autor práce, Brian Fields, uviedol, že „katastrofické udalosti, akými sú rozsiahle sopečné činnosti alebo globálne otepľovanie, ktoré majú svoj pôvod na Zemi, síce môžu zničiť ozónovú vrstvu, ale dôkazy o tom nie sú dostatočne presvedčivé“. Z tohto dôvodu Fields a jeho kolegovia navrhujú teóriu, že dlhotrvajúca strata ozónu na prelome devónu a karbónu bola spôsobená výbuchom jednej, prípadne viacerých blízkych supernov.

Výbuch spomínanej supernovy sa mal odohrať vo vzdialenosti približne 65 svetelných rokov. Vplyvom tohto výbuchu sa na Zem dostalo veľké množstvo vysokoenergetických častíc kozmického žiarenia. Kozmické žiarenie bolo dokonca natoľko silné, že zničilo ozónovú vrstvu, následkom čoho došlo k hromadnému vymieraniu na našej planéte.

Nedávno zaznamenaný výbuch supernovy bol taktiež natoľko silný, že doslova vystrelil hviezdu, ktorá putuje naprieč Mliečnou dráhou rýchlosťou až  900 000 kilometrov za hodinu.

Pokles biodiverzity bol dlhodobým procesom

Podľa vedcov túto teóriu podporujú aj rôzne deformácie spórov rastlín, ktoré našli v usadených horninách z obdobia devónu. Skúmané fosílie tiež naznačujú, že pokles biodiverzity trval približne 300 000 rokov. To by znamenalo, že k hromadnému vymieraniu došlo vplyvom viacerých katastrof, respektíve výbuchom viacerých supernov.

Vedci však svoju teóriu zatiaľ nemajú podloženú reálnymi dôkazmi, ktoré by ju jednoznačne potvrdzovali. V súčasnosti sa zameriavajú na objavenie rádioaktívnych izotopov plutónia-244 a samária-146 v horninách a fosíliách z obdobia devónu.

Podľa spoluautora práce, Zhenghai Liua, je objavenie týchto izotopov kľúčovým dôkazom, ktorý by jednoznačne potvrdil túto teóriu. Tiež dodal, že „ani jeden z týchto izotopov sa dnes na Zemi prirodzene nevyskytuje a jediný spôsob, ako sa sem mohli dostať, je prostredníctvom kozmických výbuchov.“

Tím vedcov tiež preskúmal aj ďalšie možnosti vyčerpania ozónu, ako sú dopady meteoritu, slnečné erupcie a výbuchy gama žiarenia. „Tieto udalosti sa však končia rýchlo a je nepravdepodobné, že spôsobia dlhotrvajúce vyčerpanie ozónu, ku ktorému došlo na konci devónskeho obdobia,“ uviedol Jesse Miller.

V súčasnosti je najbližšia potencionálna supernova hviezda Betelgeuse, ktorá ešte donedávna po dobu niekoľkých mesiacov strašila vedcov na celom svete, keď prišla až o 63 % svojej obvyklej svietivosti.