Výskumný tím vedcov analyzoval odobraté vzorky z Antarktídy, ktoré odhalili prítomnosť materiálu pochádzajúceho spoza hraníc nášho solárneho systému. Najjužnejší svetadiel tak vo svojich vrstvách ľadu a snehu môže podľa týchto nálezov skrývať častice prachu, ktoré sa k nám mohli dostať zo vzdialených kútov vesmíru, informuje Gizmodo. Vedci našli vo vzorkách snehu prach zo vzdialenej hviezdy, ktorá sa pred miliónmi rokov zmrštila pod vplyvom gravitácie a vznikla z nej supernova.
V našom solárnom systéme sa okrem veľkých vesmírnych telies a planét nachádza aj množstvo vesmírneho prachu. Ten putuje skrz vesmír a môže pochádzať z mnohých vzdialených zdrojov, ktoré ho do priestoru vymrštili aj pred stovkami miliónmi rokov.
Rádioaktívny prach zo supernovy sa nachádza aj na Zemi
Na tomto výskume sa podieľajú vedci z Austrálie, Nemecka a Rakúska, ktorí analyzovali až takmer 500 kg relatívne „čerstvého“ snehu z Antarktídy, ktorý nemá viac ako 20 rokov. Vzorky boli v laboratórnych podmienkach roztopené, filtrované a odparované, aby vedci získali hľadaný prach a mikrometeority. Tento materiál následne vložili do hmotnostného spektrometra, ktorý umožňuje vyhľadať požadované atómové izotopy.
Vedci sa pokúsili objaviť stopy prachu supernovy aj priamo na Zemi, kde sa im podarilo nájsť rádioaktívne izotopy železa 60Fe, ktoré môžu pochádzať z rôznych zdrojov ako napríklad z hmoty ožiarenej kozmickými lúčmi.
Tím sa však zameral aj na hľadanie izotopu mangánu 53Mn, ktorý je produkovaný vysokoenergetickými kozmickými lúčmi, aby si boli istí, že hľadajú spomínaný vesmírny prach. Následne porovnali pomery týchto dvoch izotopov k pomeru, pri ktorom by sa vesmírny prach nevyskytoval.
Nenechaj si ujsťAstronómovia objavili čiernu dieru, ktorá sa pohybuje neuveriteľnou rýchlosťou
Vo výsledku sa podarilo potvrdiť, že nájdený rádioaktívny prach pochádza zo supernovy, ktorá ho do našej slnečnej sústavy vymrštila približne pred 1,5 až 3 miliónmi rokov. Vedci pritom našli viac izotopov železa 60Fe ako predpokladali.
Tento izotop síce môžu produkovať aj nukleárne zbrane a jadrové elektrárne, no nenašiel sa žiaden dôkaz toho, čo by spôsobilo jeho prebytok z týchto zdrojov na Antarktíde, informuje IFLScience.
Pokiaľ by sa teda na Zem stále dostávalo množstvo tohto izotopu, naša planéta sa môže nachádzať neďaleko oblaku s prachom, ktorý vznikol pri zmrštení supernovy pred miliónmi rokov.
Predpokladá sa, že tento prach obklopil Zem ešte približne pred 40 000 až 50 000 rokmi a pred 3 000 rokmi sa planéta dostala na jeho okraj. Nie je však vylúčené, že tieto častice v menšom množstve stále dopadajú na jej povrch aj v posledných desaťročiach. Svoje poznatky z výskumu vedci zverejnili aj v časopise Physical Review Letters.