Historicky prvá slovenská družica má za sebou vcelku zaujímavý príbeh, ktorý priniesol viacero vzostupov, ale aj pádov. Viac než 5 rokov úsilia a poctivej roboty zabezpečilo splnenie vytúženého sna, vstup Slovenska do Európskej vesmírnej agentúry, no na druhej strane aj značnú medializáciu či kritiku, s ktorou bolo potrebné sa vysporiadať.

Do projektu sa zapojilo hneď viacero slovenských pracovísk a najradostnejšia správa prišla ráno 23. júna 2017, kedy z indického vesmírneho strediska Šríharikota odštartovala raketa PSLV-C38 aj s našou družicou skCUBE. Spočiatku len študentský nápad a projekt sa behom krátkeho času stal významným projektom pre celé Slovensko.

Radosť vystriedal smútok

To bohužiaľ platilo aj v prípade slovenskej družice, ktorej kontrolovaná časť misie po strate komunikácie s pozemnou stanicou po roku a pol pravdepodobne končí. S touto smutnou informáciou prišla Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) dňa 13. januára 2019, kedy došlo k výpadku. Už dlhodobé merania však naznačovali, že elektronika satelitu postupne degraduje a dochádza k jeho prehrievaniu.

Nastala tak situácia, kedy sa spoločnosť rozdelila na dve skupiny, pričom prvá hovorí o obrovskom úspechu a tá druhá zasa naopak. Aj podľa nás však ide o naozaj skvelý projekt a neúspechy v tejto oblasti by nemali zostať v zabudnutí či kritike. Práve preto sme sa rozhodli osloviť kompetentných a zistiť ich prvé dojmy či vyhliadky do budúcna.

Existuje možnosť nadviazania kontaktu ?

Nakoľko sa družica ešte stále nachádza vo vesmíre a vedecká oblasť je častokrát aj o poriadnej dávke trpezlivosti, malých zázrakoch či množstve omylov, šanca existuje stále, no v tomto prípade je podľa slov podpredsedu Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity Jakuba Kapuša veľmi malá.

Prečítajte si tiež!
Historicky najstarší kameň zo Zeme objavili na Mesiaci

Podobný prípad nastal aj napríklad aj pri českej družici Magion 5, s ktorou sa po dvoch rokoch podarilo obnoviť spojenie. Práve preto sa členovia tímu nevzdávajú a opätovne posielajú príkazy s nádejou, že sa podarí opäť nadviazať spojenie. Dúfame preto, že aj napriek problému vo vysielacej časti palubnej vysielačky sa objaví aspoň malá nádej o prípadné nadviazanie spojenia.

Silné a slabé stránky projektu

Rovnako ako mnoho odborníkov či bežných ľudí, aj Jakub Kapuš hodnotí celkový projekt veľmi pozitívne: ‚‚Považujem za unikátne, že sme celý satelit navrhli, vyvinuli a skonštruovali ako amatéri a nadšenci v spolupráci s univerzitami a firmami. Ukázali sme, že na Slovensku máme mnoho šikovných ľudí, ktorí dokážu pracovať na vesmírnych technológiách‘‘.

Za silnú stránku považuje fakt, že aj napriek viacerým problémom, ktoré sprevádzali samotný projekt držali ako tím pokope, navzájom sa podporovali a čo je hlavné – nevzdali to. Aj vďaka skCUBE vzniklo niekoľko technologických firiem, ktoré sa uchádzajú napríklad o projekty ESA, pričom niektorým sa to podarilo.

V neposlednom rade je skvelou správou, že na tému skCUBE vzniklo množstvo bakalárskych či diplomových prác, vznikajú nové študijné programy na univerzitách a organizované sú aj viaceré školské exkurzie. Že vzdelanie je budúcnosť platí aj v tomto prípade, nakoľko sa podarilo spopularizovať vesmírne technológie  a prispieť k vzdelávaniu v tejto oblasti.

Jakub na druhej strane priznal aj slabú stránku projektu, aj keď podľa neho je to trocha prisilné slovo no hlavným ‚‚nedostatkom‘‘ bolo málo skúseností, istá počiatočná ‚‚naivita‘‘, množstvo problémov, byrokracie či ľudskej neprajnosti.

‚‚Keď sme 7.1.2016 oficiálne predstavili už hotovú družicu, kolega použil jedno krásne prirovnanie – celým tým procesom, ktorým sme si prešli, sme sa kvalifikovali na olympiádu. Ak sa skCUBE z vesmíru ozve (nakoľko cca 30 % cubesatov sa po vypustení vôbec neohlási), bude to len čerešničkou na torte, pomyselnou zlatou medailou.

Satelit na orbite pracoval bez reštartu 569 dní, z 22 plánovaných experimentov a testovaní sme uskutočnili 19. Preto si dovolím tvrdiť, že to malo veľký zmysel a projekt prvej slovenskej družice je úspechom‘‘.

Nebránime sa konštruktívnej kritike

Vlna kritiky sa začala šíriť aj v tomto prípade zasa od ľudí, ktorí s touto oblasťou nemajú nič spoločné. Posmešné vtipy, urážky či kritika finančnej podpory zo strany štátu boli bežnými prostriedkami komunikácie.

Práve neoprávnená a demotivujúca kritika spôsobila to, že niekoľko ľudí, ktorí pracovali na projekte plánovali kvôli týmto nepríjemnostiam skončiť. ‚‚Obetovali projektu stovky hodín voľného času, vlastné financie, energiu a zrazu niekto, kto si nenaštudoval ani základné informácie o družici, zhodnotí ich prácu ako zbytočnosť‘‘.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú