Astronómom sa podarilo objaviť extrémne vzdialenú galaxiu, ktorá existovala len 330 miliónov po Veľkom tresku. Nachádza sa v neuveriteľnej vzdialenosti 13,5 miliardy rokov a pre vedcov je záhadou, pretože si nie sú úplne istí jej podstatou, informuje Sciencealert. Jedno z možných vysvetlení však môže zásadne zmeniť naše modely a doterajšie chápanie mladého kozmu.

Vysvetlení je mnoho

Novoobjavená galaxia, ktorá sa v teleskopoch javí ako červená škvrna, dostala názov HD1 a odborníci si nie sú úplne istí, či sa jedná o galaxiu hviezdotvornú s obzvlášť vysokým množstvom práve sa rodiacich hviezd alebo kvazar s aktívnou supermasívnou čiernou dierou vo svojom centre.

Problémom však je, že ak sa skutočne jedná o takýto kvazar, nedokážu naše aktuálne modely vysvetliť jeho vznik tak skoro po vzniku vesmíru. Ako navyše dodáva astrofyzik Fabio Pacucci, objasňovanie záhad v tak vzdialených oblastiach nášho kozmu je obzvlášť náročné a proces prirovnáva k hádaniu vlajky lode, ktorá sa nachádza mimo pobrežia v hustej hmle.

ESA/Hubble, NASA, M. Kornmesser

„Je možné vidieť tvar a nejaké farby, ale nie úplne v celku. Je to v podstate dlhá hra analýz a vylučovania nepravdepodobných vysvetlení,“ dodáva Pacucci z Harvard-Smithsonianovho centra pre astrofyziku. Objavená galaxia je tak o niečo ďalej, než nedávno objavená najvzdialenejšia hviezda.

1 200 hodín pozorovania

Na pozorovanie hviezdy HD1 a ďalšej, takmer rovnako vzdialenej , hviezdy HD2 použili astronómovia štyri optické a infračervené teleskopy Subaru, VISTA, Infračervený teleskop Spojeného kráľovstva a Spitzerov vesmírny teleskop. Tie pozorovali hviezdu celkovo až 1 200 hodín.

„Bolo veľmi ťažké nájsť HD1 medzi 700 000 objektami. Farba HD1 sa zhoduje s predpokladanou charakteristikou galaxií vo vzdialenosti 13,5 miliárd svetelných rokov prekvapivo dobre, z čoho som mal pri objave tak trochu zimomriavky,“ vysvetľuje astronóm Yuichi Harikane z Tokyjskej univerzity v Japonsku.

Harikane a spol.

Galaxia je ale veľmi jasná v ultrafialovom spektre, pričom galaxie v týchto vzdialenostiach by mali dosahovať silný červený posun spôsobený rýchlym vzďaľovaním sa od nás. To spôsobí posun svetelného spektra k červenej farbe.

Hviezdotvorná galaxia nedáva zmysel

Tento ultrafialový jas naznačuje, že v HD1 prebiehal extrémne energetický proces a vedci si najprv mysleli, že sa jedná o klasickú činnosť hviezdotvornej galaxie, vysvetľuje v tlačovej správe Harvard-Smithsonianovho centra pre astrofyziku. Následné výpočty ale ukázali, že v takom prípade muselo vznikať v HD1 až 100 hviezd ročne, čo je 10-násobne viac, ako sa od galaxie v tejto ére očakáva.

Možným vysvetlením tohto fenoménu je fakt, že hviezdy v mladom vesmíre sa od tých dnešných zásadne líšili a dosahovali častejšie oveľa väčšie veľkosti a jas. Toto vysvetlenie je zároveň to najpravdepodobnejšie.

Záhadnejším a tiež nie vylúčeným riešením je aj možnosť, že sa v skutočnosti jedná o kvazar. Pre tak vysokú produkciu ultrafialového žiarenia ale potrebuje čiernu dieru s hmotnosťou 100 000 000-násobne vyššou, ako je hmotnosť Slnka.

Astronómovia chcú pre objasnenie situáciu pozorovať objekt znovu, avšak tentoraz pomocou revolučného Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba.