Webbov teleskop dokázal donedávna nepredstaviteľné. Určil presnú polohu supervýkonného vesmírneho „motora“

Pred 13 rokmi si vedci vo vzdialenosti 500 miliónov svetelných rokov (blízko súhvezdia Delfín) všimli dve zrážajúce galaxie. Tento astronomický jav, pri ktorom bol identifikovaný veľmi energický zdroj svetla, bol pomenovaný ako splývajúca galaxia IIZw096 a pred našimi očami a teleskopmi je zakrytý kozmickým prachom.

JWST dokázal to, čo žiadny iné observatórium nezvládlo

Teraz však pokročilé technológie nasadené na teleskope Jamesa Webba (JWST) dokázali určiť polohu toho, čo vedci nazvali „motor“ splývajúcej galaxie IIZw096. Na tému upozornilo Hirošimské centrum pre astrofyzikálne vedy na svojom webe.

Inak povedané, astronómovia v novej štúdii publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal Letters, pomocou najmodernejšieho teleskopu súčasnosti dokázali určiť presné umiestnenie zdroju jasného svetla nachádzajúceho sa za hrubou vrstvou prachu, ktorá ho zakrýva v iných vlnových dĺžkach. Hoci zatiaľ nie je možné určiť, čím je toto svetlo generované, zúženie miesta, kde sa nachádza výrazným spôsobom prispeje k zisteniu.

„Chceli sme nájsť ‚motor‘, ktorý poháňa tento zlučujúci sa galaktický systém. Vedeli sme, že tento zdroj je hlboko ukrytý za kozmickým prachom, takže sme na jeho nájdenie nemohli použiť viditeľné ani ultrafialové svetlo. Iba v stredných infračervených oblastiach pozorovaných prostredníctvom JWST sme dokázali vidieť, že tento zdroj zatieňuje všetko ostatné v splývajúcich galaxiách,“ uvádza astrofyzik Hanae Inami.

Za zmienku tiež stojí aj fakt, že v roku 2010 astronómovia prostredníctvom Spitzerovho vesmírneho teleskopu zistili, že v splývajúcich galaxiách IIZw096 dominujú jasné infračervené emisie. Výskumníci v tom čase síce dokázali zmerať výkon tohto „nebeského motora“, avšak kvôli technologickým obmedzeniam nedokázali určiť jeho presnú polohu.

Ako ďalej píše portál ScienceAlert, taktiež sa ukázalo, že hoci samotné splývajúce galaxie sa rozprestierajú do vzdialenosti 65 000 svetelných rokov, samotný infračervený zdroj ma maximálny polomer 570 svetelných zdrojov.

To naznačuje, že zdroj je veľmi kompaktný. Analýza taktiež ukázala, že svetlo je omnoho jasnejšie, než sme si mysleli, pričom zdroj emituje až 70 % stredného infračerveného svetla emitovaného splývajúcimi galaxiami.

„Chceme vedieť, čím je poháňaný tento zdroj svetla: je to výbuch hviezd alebo masívna čierna diera?,“ pýta sa Inami.

Nevieme čo je „motorom“

Samozrejme, ako prvé vedcov napadlo, či nejde o aktívne kŕmiacu sa čiernu dieru. Vieme totiž, že materiál okolo aktívnych čiernych dier, ktorý tvorí ich akréčny disk, vyžaruje pomerne veľa svetla a taktiež je jasné, že supermasívne čierne diery sa počas galaktických fúzii môžu zraziť a splynúť.

12 ďalších zdrojov infračerveného svetla. Inami et al., ApJL, 2023

Problém je, že zdroj pozorovaného svetla nevychádza zo stredu galaxie, teda nenachádza sa na mieste, kde by sme normálne očakávali takéto čierne diery. Jeho pôvod je teda aj naďalej záhadou. Podľa Thomasa Bohna, jedného z autorov štúdie, však tento zdroj „významným spôsobom prispieva k fúzii galaxií a to napriek tomu, že leží na periférii…“

Záhade nepomáha ani fakt, že okolo „motora“ bolo v údajoch JWST identifikovaných až 12 ďalších, podstatne menších, zdrojov infračerveného svetla. Sú však o niečo menej tajomné, keďže ich svetelný profil zodpovedá aktivite rodenia hviezd. Naznačujú však, že v mieste stretnutia dvoch galaxií dochádza k extrémne energickej udalosti.

Vedci dúfajú, že budúca analýza povedie k identifikácii zdroja záhadne jasného svetla. Najbližšie plánujú uskutočniť ďalšie pozorovanie, ktoré pomôžu charakterizovať prach a plyn, ktorý sa nachádza v a okolo tejto galaktickej fúzie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky