Vedcom sa zrejme konečne podarilo odhaliť zdroj tzv. neidentifikovaných infračervených emisií (UIE), ktoré detegujeme v rôznych kútoch vesmíru, a ktorým už celé desaťročia nevieme priradiť žiadny pôvod.

Nová štúdia publikovaná v žurnále The Astrophysical Journal  naznačuje, že ich zdrojom sú molekuly známe ako „buckyballs“. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Poznáme zdroj tajomného infračerveného svetla

Ako ďalej informuje portál IFLScience, väčšina z toho, čo vieme o zložení vesmíru, pochádza zo skutočnosti, že molekuly vyžarujú a absorbujú žiarenie s charakteristickými vlnovými dĺžkami.

Niektorým vlnovým dĺžkam ale neboli priradené žiadne molekuly.

Taktiež vieme, že vo vesmíre sa nachádzajú zvláštne pásma, z ktorých vychádzajú neidentifikované infračervené emisie. Tie najčastejšie prichádzajú z rôznych hviezd a oblakov medzihviezdneho plynu a prachu.

Teraz sa skupine vedcov na základe svojich laboratórnych výskumov podarilo zistiť, že aspoň niektoré z týchto UIE sú produkované vysoko ionizovaným uhlíkom 60, známym ako buckminsterfullerén, alebo „buckyballs“.

Fullerény predstavujú súhrnné označenie skupiny guľovitých molekúl tvorených pospájanými päťuholníkovými a šesťuholníkovými prstencami atómov uhlíka.

Zatiaľ najstabilnejší známy fullerén obsahuje 60 atómov uhlíka a svojim tvarom pripomína futbalovú loptu.

Záhada vyriešená! Aspoň v teoretickej rovine…

Konkrétne sa zistilo, že fullerén C 60 dokáže byť stabilný do ionizácie +26, čo znamená, že z neho môže byť odstránených až 26 zo 60 elektrónov.

Na základe tohto zistenia a ďalších princípov a kvantových výpočtov ďalej experti ukázali, aké teoretické infračervené podpisy môžu takto ionizované formy fullerénu vykazovať, uvádza sa v tlačovej správe zverejnenej portálom EurekAlert.

Podľa výsledkov štúdie niektoré z týchto kladne nabitých fullerénov vykazujú infračervené emisie, ktoré sú v zhode s neidentifikovanými infračervenými emisiami – a to predovšetkým v stredných infračervených dĺžkach pri 11.21, 16.40 a 20 – 21 mikrometroch.

Nemenej podstatným zistením je aj fakt, že emisie C 60 sú po odstránení 1 až 6 elektrónov ľahko rozpoznateľné od infračervených emisií iných typov uhlíka, a tiež od polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU – skupina aromatických uhľovodíkov s najmenej dvoma benzénovými jadrami), ktoré sú ďalším horúcim kandidátom na objasnenie neidentifikovaných infračervených emisií. PAU sa však spájajú s najmä s pásmom 6.2 mikrometra.

Inak povedané, PAU je od C 60 pri astronomických pozorovaniach v strednej infračervenej oblasti veľmi ľahké rozlíšiť, takže identifikovať UIE, ktoré sú spôsobené vysoko ionizovaným uhlíkom 60, by nemal byť problém. Aspoň v teoretickej rovine.

Zistenia majú nesmierny dopad pre „rozlišovanie a skúmanie koexistencie komplexných uhľovodíkových organických látok a fullerénov v astronomických zdrojoch.“