Nová vedecká analýza sa bližšie pozrela na supermasívne čierne diery v galaktických jadrách a proces, počas ktorého pohlcujú hmotu okolo seba a do kozmu vysielajú silné žiarenie. Vedci použili nové techniky a výsledky prekvapili, informuje Phys.org.

Sú príliš efektívne

Všetky tieto galaktické jadrá, ktoré sme doteraz objavili, pohlcujú hmotu okolo seba a vytvárajú tak akrečný disk. Hmota pritom dosahuje rýchlosti, ktoré sa približujú rýchlosti svetla a dochádza k premene tepla na žiarenie v podobe svetla, ktoré môžeme pozorovať.

Vedcov však zaráža efektivita tejto premeny, ktorá je až 30-násobne vyššia, ako jadrová fúzia v jadrách hviezd alebo tokamakoch na Zemi. Práve tento doteraz nevysvetlený fenomén je jedným z kľúčových dôvodov, prečo sa chcú astrofyzici dozvedieť o akrečných diskoch a čiernych dierach celkovo oveľa viac.

V štúdii, ktorú zverejnili v Monthly Notices of Royal Astronomical Society, popisujú novú metódu ich pozorovania s veľkým potenciálom.

Musíme sledovať zmeny

Astronómovia vysvetľujú, že kvôli veľkej vzdialenosti, rušeniu a množstva objektov medzi týmito štruktúrami a Zemou, nedokážeme sledovať jednotlivé komponenty akrečných diskov supermasívnych čiernych dier a podrobne tak preskúmať, ako presne fungujú a čo spôsobuje spomínaný fenomén.

Je totiž možné sledovať zmeny v intenzite akrečného disku, pričom pomocou týchto variácií je možné vytvoriť si obrázok diskov dokonca aj tých najvzdialenejších galaktických jadier, informuje Niels Bohr Institute.

Svetlo akrečného disku je po tom, čo sa dostane až k Zemi, kontaminované svetlom okolitej galaxie a takúto kontamináciu vedci doteraz jednoducho ignorovali. Tentoraz sa však tímu odborníkov podarilo svetlo galaxie oddeliť od žiarenia akrečného disku, vďaka čomu ich dokázali pozorovať oveľa jasnejšie – a to aj v prípade oveľa vzdialenejších čiernych dier, než ktoré vedci zvyčajne intenzívne skúmajú.

Prvá, ktorú sme videli

Prvá čierna diera, ktorej reálnu snímku dokázali vedci z dát vyhotoviť, je k nám pomerne blízko – 53 miliónov svetelných rokov. Výsledky štúdie, v ktorej analyzovali až vyše 9 000 takýchto objektov, ale dokázali rozoznať supermasívne čierne diery a ich akrečné disky v oveľa väčšej diaľke.

Tím dokázal vypočítať vplyv medzihviezdneho prachu a následne jeho odchýlku odobrať, vďaka čomu úspešne zistili teplotu akrečného disku v blízkosti čiernej diery, ale aj na jeho krajoch. Teplotný rozdiel síce predpovedali aj minulé teórie, avšak teplote pri samotnom objekte sa ukázala ako oveľa vyššia, než sa očakávalo. Vysvetlenie zatiaľ neexistuje a nová štúdia navrhuje prehodnotenie našich modelov.