Moderné teleskopy dokážu zachytiť jedinečné vesmírne úkazy, aké si častokrát ani nedokážeme predstaviť. Od prekrásnych pozostatkov supernovy cez najjasnejšiu hviezdu v Mliečnej dráhe, až po strašidelnú hmlovinu v tvare lebky.

Vhodné miesto pre pozorovanie Slnka

Teleskopy však nepozerajú len do „nekonečných“ diaľok vesmíru, ale sledujú i rôzne zákutia našej planéty, aké by sme bez nich mohli len ťažko objaviť. Najnovšie sa podarilo prostredníctvom vesmírneho observatória DSCOVR (Deep Space Climate Observatory), ktorý obieha okolo liberačného bodu L1 (Lagrangeov bod), zachytiť jedinečný pohľad na našu planétu počas zatmenia Slnka, upozorňuje NASA na svojom webe.

NASA's Goddard Space Flight Center/Lisa Poje & Greg Shirah/Ernie Wright/Alison Gold

Lagrangeove body, alebo tiež libračné body, sú body v sústave dvoch telies, v ktorých sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily. Tieto body sa tiež často využívajú na zníženie spotreby paliva a na udržanie stabilnej polohy. Samotný liberačný bod L1 vzdialený približne 1,5 milióna kilometrov je miesto, kde sondy nie sú zatienené ani Zemou ani Mesiacom, čo z nich robí ideálne miesto pre pozorovanie Slnka.

K Lagrangeovmu bodu L1 mala namierené aj čínska sonda Čchang-e 5, ktorá 16. decembra 2020 úspešne dokončila svoju doposiaľ najzložitejšiu a najkomplexnejšiu vesmírnu misiu – dopravila vzorky mesačných hornín na Zem

Tieň padajúci na našu planétu

O samotné snímky sa postarala kamera EPIC (Earth Polychromatic Imaging Camera). Tá umožňuje a dlhodobo posiela na Zem farebné snímky s vysokým rozlíšením, ktoré odborníkom v mnohých vedeckých sférach pomáhajú sledovať faktory ako ozón, výšku oblakov alebo dokonca i množstvo vegetácie na planéte.

Niekedy sa však kamerou podarí zachytiť aj fotografické skvosty v rozmazanej tmavohnedej škvrne nad Arktídou. Nejde však o žiadnu prístrojovú chybu ani nepodarený záber fotografa. Nasnímaná škvrna predstavuje gigantický tieň dopadajúci na našu planétu.

To, čo v skutočnosti vidíme, je obraz tieňa našej jedinej prirodzenej družice počas zatmenia Slnka, ktoré sa odohralo minulý mesiac. 10. júna mohli prstencové zatmenie pozorovať obyvatelia Kanady, Grónska a Ruska. Obyvatelia niektorých oblastí Karibiku, Ázie, Európy, východnej časti Spojených štátov a Aljašky mohli sledovať aspoň čiastočné zatmenie Slnka.

NEPREHLIADNI
Mars žiari podobne ako Zem. Arabská sonda zachytila detailné snímky známeho úkazu v jeho atmosfére

Ide o prirodzený úkaz, ku ktorému dochádza, ak sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú do jednej priamky, čo vedie k tomu, že sa tieň Mesiaca premieta na zemský povrch. Počas prstencového zatmenia Slnka, k akému došlo aj 10. júna, je Mesiac blízko svojho najvzdialenejšieho bodu od Zeme a na oblohe sa javí menší ako Slnko. Keď sa oba tieto astronomické objekty „zoradia“, Slnko sa pozorovateľom zo Zeme javí ako žiarivý ohnivý kruh obklopujúci disk Mesiaca.