stihacka
dassault-aviation/Canva

V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Európa prišla o jeden zo svojich najambicióznejších vojenských projektov. Francúzsko a Nemecko sa po rokoch sporov rozhodli ukončiť vývoj spoločnej stíhačky novej generácie FCAS, ktorá mala od roku 2040 nahradiť dnešné bojové lietadlá Rafale a Eurofighter. Projekt s odhadovanými nákladmi presahujúcimi 110 miliárd dolárov sa stal obeťou nezhôd medzi priemyselnými partnermi aj rozdielnych vojenských požiadaviek oboch krajín.

Rozhodnutie padlo po rokovaniach francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Friedricha Merza. Obaja lídri dospeli k záveru, že spoločnosti Dassault Aviation a Airbus nedokázali nájsť kompromis pri rozdelení kompetencií, výroby ani budúcej podoby lietadla.

Program FCAS (Future Combat Air System) pritom vznikol ešte v roku 2017 ako symbol európskej obrannej spolupráce a technologickej nezávislosti. Mal byť odpoveďou na rastúce bezpečnostné hrozby a zároveň dôkazom, že Európa dokáže vyvinúť vlastnú stíhačku šiestej generácie bez závislosti od amerických technológií.

Po deviatich rokoch vývoja sa však ukázalo, že politická vôľa nestačí. Projekt, ktorý mal prepájať moderné lietadlá, bezpilotné systémy a digitálne bojové siete, sa rozpadol skôr, než vznikol jeho finálny návrh. O téme informoval aj Defence Blog.

Článok pokračuje pod videom ↓

Spory o peniaze aj o samotné lietadlo

Najviditeľnejším problémom boli dlhodobé konflikty medzi francúzskym výrobcom Dassault Aviation a Airbusom, ktorý zastupoval nemecké a španielske záujmy. Obe spoločnosti sa roky nedokázali dohodnúť na rozdelení práce a vedení programu.

Francúzska strana presadzovala dominantnejšiu úlohu pre Dassault, ktorý má rozsiahle skúsenosti s vývojom stíhačiek Rafale. Nemecko však trvalo na pôvodných dohodách, podľa ktorých mali partneri zdieľať zodpovednosť aj výrobné kapacity rovnakým dielom.

Spor sa opakovane vracal pri každej významnej fáze projektu. Výsledkom boli odklady, rastúce náklady a čoraz väčšia neistota o budúcnosti programu.

Podľa Merza však nešlo len o konflikt medzi firmami. V pozadí sa skrýval ešte zásadnejší problém – Francúzsko a Nemecko vlastne potrebovali odlišné lietadlá.

stihacky europa

Francúzsko požadovalo stroj schopný niesť jadrové zbrane a operovať z lietadlových lodí, ktoré využíva francúzske námorníctvo. Nemecká armáda takéto schopnosti nepotrebuje. Berlín preto navrhol vytvorenie dvoch variantov lietadla využívajúcich spoločné technológie, no Paríž tento koncept odmietol.

Bez spoločnej predstavy o základnej konštrukcii stroja sa projekt dostal do slepej uličky.

Európska obranná autonómia dostala tvrdú ranu

Krach FCAS predstavuje významný neúspech pre Macronovu víziu európskej strategickej autonómie. Francúzsky prezident dlhodobo presadzoval myšlienku, že Európa musí znížiť závislosť od amerických zbraní a budovať vlastné technologické kapacity.

Práve FCAS mal byť vlajkovou loďou tejto stratégie. Stíhačka šiestej generácie mala zabezpečiť, aby európsky letecký priemysel zostal na technologickej špičke aj v druhej polovici storočia.

Namiesto toho sa najväčší európsky obranný projekt rozpadol kvôli sporom o kompetencie a národné záujmy. O to paradoxnejšie pôsobí fakt, že mnohé z problémov, ktoré projekt nakoniec pochovali, boli známe už pri jeho vzniku.

Pre Nemecko môže mať rozhodnutie aj praktické dôsledky. Berlín sa po ruskej invázii na Ukrajinu snaží urýchlene modernizovať armádu a hľadá najrýchlejšie riešenia. Zánik FCAS môže zvýšiť význam ďalšieho rozvoja lietadiel Eurofighter alebo ešte viac posilniť spoluprácu s programom amerických stíhačiek F-35, ktoré už využíva viacero spojencov v NATO.

Prečo je krach projektu pre Európu technologickou katastrofou?

Vývoj stíhačky šiestej generácie nie je len o výrobe samotného trupu a krídel. Ide o gigantický technologický inkubátor. V rámci neho sa vyvíjajú prelomové systémy umelej inteligencie, pokročilé kompozitné materiály, nová generácia radarov a kybernetická ochrana, ktoré neskôr nachádzajú uplatnenie aj v civilnom sektore.

Problém je v tom, že finančné a personálne náklady na takýto vývoj sú také extrémne, že ich dnes nedokáže utiahnuť žiadny európsky štát samostatne. Rozpadom FCAS Európa riskuje, že v priebehu nasledujúcich dvoch dekád úplne stratí krok s USA a Čínou. Ak vlastný vývoj vzdáme, nebudeme tvorcami technológií, ale len ich radovými spotrebiteľmi. O dvadsať rokov tak budeme kompletne odkázaní na to, čo nám Washington (alebo Peking) dovolí kúpiť a za akých podmienok nám to sprístupní.

Veľké reči o autonómii narazili na národné egá

Krach vlajkového projektu európskej obrany obnažil krutú realitu: v kritických momentoch stále vyhrávajú národné záujmy a korporátny egoizmus nad spoločnou bezpečnosťou. Francúzsky prezident Emmanuel Macron roky presadzuje víziu „strategickej autonómie“ Európy. FCAS mal byť hmatateľným dôkazom, že táto vízia funguje.

Ukázal sa však presný opak. Európski lídri nedokázali potlačiť vlastné egá ani v situácii, kedy na východe kontinentu prebieha najväčší vojenský konflikt od druhej svetovej vojny. Francúzi odmietli ustúpiť zo svojej pozície technologického lídra, aby chránili domáci priemysel, zatiaľ čo Nemci odmietli financovať projekt, v ktorom by hrali druhé husle. Výsledkom je paralyzovaná európska obrana, ktorá vysiela tragický signál spojencom v NATO aj potenciálnym agresorom – Európa nedokáže ťahať za jeden povraz, ani keď ide o jej prežitie.

Kto na krachu zarobí a kto zaplače?

Každý veľký krach má svojich víťazov a porazených. V tomto prípade sa šampanské chladí najmä v amerických zbrojárskych koncernoch, predovšetkým v spoločnosti Lockheed Martin. Pre európske štáty, ktoré potrebujú urýchlene modernizovať svoje letectvo, sa americká stíhačka F-35 stáva de facto jedinou dostupnou a overenou voľbou.

Druhým víťazom môže byť konkurenčný britsko-taliansko-japonský projekt GCAP (Global Combat Air Programme), ktorý vyvíja stíhačku Tempest. Je vysoko pravdepodobné, že sklamané Španielsko, prípadne časom aj samotné Nemecko, začnú hľadať alternatívu práve tam.

Naopak, najväčším porazeným je európsky daňový poplatník. Do projektu FCAS sa už naliali miliardy eur a deväť rokov intenzívnej práce inžinierov vyletelo komínom len preto, že sa politici a manažéri nedokázali dohodnúť, kto bude sedieť na čele stola.

Časť projektu napriek tomu prežije

FCAS však nezaniká úplne. Francúzsko aj Nemecko potvrdili pokračovanie vývoja takzvaného Combat Cloudu. Ide o digitálnu bojovú architektúru, ktorá má prepájať lietadlá, drony, senzory a ďalšie zbraňové systémy do jedného integrovaného celku.

Práve schopnosť okamžite zdieľať informácie medzi rôznymi platformami je dnes považovaná za jednu z najdôležitejších vlastností moderného bojiska. Vývoj tejto technológie preto bude pokračovať aj bez novej stíhačky.

Otáznikom zostáva postoj Španielska, ktoré bolo tretím partnerom programu prostredníctvom spoločnosti Indra. Madrid zatiaľ neoznámil, či sa zapojí do ďalšieho vývoja Combat Cloudu, alebo začne hľadať alternatívne riešenia.

Jedno je však isté. Európa prišla o projekt, ktorý mal symbolizovať jej technologickú a vojenskú samostatnosť. Generačnú výmenu bojových lietadiel tak pravdepodobne zabezpečí kombinácia národných programov, amerických strojov a menších bilaterálnych partnerstiev. Presne opačný scenár, než aký si Paríž a Berlín predstavovali pri štarte FCAS v roku 2017.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP