Staručký Hubblov vesmírny teleskop iba pred pár dňami  oslávil „31. narodeniny“. Musíme skonštatovať, že táto oslava stála za to. Hubble sa totiž podelil o jedinečnú fotografiu zaznamenávajúcu extrémne vzácnu a vzdialenú hviezdu. O téme informovala NASA na svojom webe.

Nie zrovna stabilná hviezda

Prelomový vesmírny teleskop Hubble odštartoval svoju púť z Kennedyho vesmírneho strediska 24. apríla 1990. Vyniesť ho na obežnú dráhu mal česť raketoplán Discovery. Od tej doby lieta Hubblov vesmírny teleskop nad našimi hlavami vo výške približne 560 km a pravidelne prináša množstvo kvalitných fotografií a informácií aj z tých najhlbších zákutí vesmíru (samozrejme v rámci svojich technologických možností)

Hoci čas sa podpísal aj na tomto majestátnom kuse techniky, nedávno sa dokonca prepol do núdzového režimu, teleskop ani zďaleka neplánuje zakončiť svoju 31 rokov trvajúcu kariéru.

O tom, že Hubble sa nachádza stále v dobrej forme svedčí aj nedávno zverejnená fotografia nesmierne vzácnej modrej premennej hviezdy LBV (Luminous blue variables). Hviezdy typu LBV sú dokonca natoľko ojedinelé, že v súčasnosti registrujeme iba 50 týchto unikátnych vesmírnych objektov.

Modré premenné hviezdy sú masívne nestabilné nadobry, ktoré vykazujú rôzne spektroskopické a fotometrické variácie, zjavne periodické výbuchy a občasné veľké erupcie.

Ako píše portál Space, LBV v podstate fungujú v dvoch režimoch, ktoré sa počas životného cyklu hviezdy stihnú niekoľkokrát vystriedať. Hviezdy LBV, teda striedajú obdobia „ticha a pokoja“ s obdobiami násilných výbuchov a erupcií.

Neprehliadni objavy a snímky Hubblovho vesmírneho teleskopu:

• Pohľad, ktorý berie dych. NASA zverejnila novú snímku najznámejšej mŕtvej hviezdy 2100 svetelných rokov ďaleko
• Nečakaný objav. Hviezdy sa formujú úplne inak ako sme si mysleli, sprevádza ich iný proces
• Toto je prvá priama fotografia najväčšej štruktúry vo vesmíre. Kozmická pavučina prepája miliardy galaxií
• Nečakaný objav astronómov. V srdci jednej z najbližších hviezdokôp našli veľa malých čiernych dier

Búrlivé správanie hviezdy

Na oslavu 31 rokov od svojho spustenia Hubble zverejnil úchvatnú fotografiu hviezdy typu LBV s názvom AG Carinae vzdialenú 20 000 svetelných rokov. AG Carinae, nachádzajúca sa v súhvezdí Kýl, je jednou z najžiarivejších hviezd v celej Mliečnej sústave. Napriek svojej extrémnej jasnosti, hviezdu vďaka vzdialenosti a množstvu prachu, zvyčajne nemožno pozorovať voľným okom.

To, že ide o veľmi jasnú a masívnu hviezdu, dokazuje aj fakt, že AG Carinae svojou veľkosťou až 70-násobne presahuje veľkosť Slnka, pričom žiari až 1-miliónkrát jasnejšie ako naša centrálna hviezda. Podľa dostupných informácií, predmetná hviezda neustále zvádza boj o svoj „život“. Neprestajne v nej totiž dochádza k pretláčaniu medzi gravitáciou, ktorá stláča hviezdu dovnútra a radiáciou, ktorá pôsobí v opačnom smere.

Niekedy sa však stane, že gravitácia tento súboj na krátku chvíľu (pozn. redakcie: podľa všetkého niekoľko tisíc rokov) prehrá, čo vedie k zbaveniu sa všetkých vonkajších vrstiev, pričom táto udalosť svojim spôsobom pripomína výbuch sopky.

K takémuto výbuchu však dochádza vždy až vtedy, keď je hviezda na pokraji rozpadu. Po tom ako hviezda do okolia vyvrhne materiál zo svojich vonkajších vrstiev, zmenší sa do svojej pôvodnej veľkosti a prepne sa do „pokojného režimu“.

Dĺžka života týchto hviezd je stanovená na približne 5 – 6 miliónov rokov, čo v porovnaní s inými hviezdami je len veľmi krátka doba. K popisovaným masívnym eruptívnym dejom dôjde počas životného cyklu LBV hviezdy  iba 1 až 2-krát.

Ako sme spomínali, k tomuto deju dochádza iba veľmi ojedinele a to vtedy, keď hviezde hrozí, že by mala prejsť do supernovy, upozorňuje web HubbleSite.

AG Carinae zostáva naďalej nestabilná, čo znamená, že v nej dochádza k menším výbuchom, ktoré však ani zďaleka nie sú také silné, ako explózia, ktorá vytvorila hmlovinu viditeľnú na obrázku. K jej vzniku došlo pred 10 000 rokmi, kedy hviezda prešla jednou, či viacerými gigantickými erupciami.

Vzniknutá hmlovina plná plynu a prachu sa rozťahuje na vzdialenosť až 5 svetelných rokov, čo je rovnaká vzdialenosť ako od nás k našej najbližšej hviezde (okrem Slnka) – Alpha Centauri, uvádza portál ScienceAlert.

Hviezdy vietor v tejto oblasti dosahuje úctyhodných 1-milión km/h, vďaka čomu postupom času dostihne stále rozširujúcu sa hmlovinu a vytlačí ju ďalej do vesmíru, čím úplne vyčistí okolie hviezdy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky