Náš prvý rozhovor s dlhodobým majiteľom elektromobilu, ktorý sa tejto oblasti venuje už niekoľko rokov, vzbudil obrovskú pozornosť a aj v diskusiách rozdelil ľudí na dve skupiny.

Pozvanie na ďalší rozhovor v našej sérii s majiteľmi elektromobilov, hybridov a áut na alternatívne pohony prijal Ivan zo Žiliny, ktorý sa téme elektromobility venuje už zopár rokov a počas tohto obdobia vystriedal niekoľko elektrifikovaných vozidiel.

Aktuálne jazdí na elektromobile Renault Zoe, ktorý vlastní od roku 2019, no jedná sa o model z konca roku 2014. Ide o prvú verziu Zoe s 22 kWh batériou, no toto auto ponúka aj najvýkonnejšiu, až 43 kW AC nabíjačku na trhu.

Auto teda kúpil zánovné, no okrem Zoe vlastnil ešte jeden veľmi unikátny kúsok, o ktorom nám povedal niečo viac. Ide o plug-in hybridný športiak Fisker Karma, ktorého sa vyrobilo iba niečo okolo 2500 kusov na celom svete. Toto ojedinelé auto vlastnili aj celebrity ako Justin Bieber či Leonardo DiCaprio, ktorý bol dokonca investorom automobilky Fisker. Zaujímalo nás, ako sa k nemu dostal, aká bola jeho kvalita a či sa dá takéto vozidlo využívať aj ako „daily car“.

Čo sa z rozhovoru dozvieš?

  • Aké autá vystriedal Ivan, až sa napokon dostal ku Renault Zoe
  • Aký bol jeho unikátny plug-in hybrid Fisker Karma
  • Ako sa k nemu dostal, ako sa mu s ním jazdilo a prečo ho nakoniec musel predať
  • Aké sú jeho mesačné náklady pri využívaní elektromobilu ako denné auto
  • Či postrehol nejakú degradáciu batérie a ako sa to reálne prejavilo na dojazde
  • Koľko stáli opravy a servis elektrifikovaných vozidiel
  • Ako vníma elektromobilitu na Slovensku
  • Kde by sa malo začať, aby sa elektromobilita stala lákavou aj pre ďalších Slovákov

Loading...

Loading…

Čo ťa k samotnej elektromobilite priviedlo? Boli to skôr technologické inovácie, nutkanie znížiť svoju emisnú stopu alebo len čistá zvedavosť?

Dá sa povedať, že všetko dohromady, som fanúšik technologických inovácií, aj chcem byť ekologickejší, ale čiastočne mi išlo aj o zníženie prevádzkových nákladov.

V úvode sme spomínali, že si vystriedal už niekoľko elektromobilov, respektíve hybridov. Aké to teda boli a s ktorými z nich si bol najviac spokojný?

Áno, v mojom živote som vystriedal viacero áut, ani 1 nebolo dieselové, vždy, ak to boli spaľováky, tak  len benzínové autá. Ešte keď sa začali predávať pred asi 40 rokmi dieselové osobné autá, mal som pocit, že to nie je správne.

Dieselové motory patria podľa mňa do nákladných áut. Takže dávno pred reálnym znovuzrodením výroby elektromobilov som tak akosi cítil, že treba myslieť ekologickejšie. V určitom momente v roku 2010 som náhodou natrafil na inzerát ponúkajúci ojazdené vozidlo Toyota Prius hybrid a hneď som sa rozhodol ho kúpiť.

Bola to v tom čase pre mňa fantázia, na križovatke sa benzínový motor vypol a pri jemnom rozjazde auto išlo v tichom režime na elektromotor. Úžasne ma to nadchlo a nakoplo ma to kúpiť si čistý elektromobil. V roku 2013 som mal možnosť na jednej prezentačnej akcii odviezť sa v elektromobile Nissan Leaf a to bol ten pravý začiatok mojej lásky k elektrickým autám. Tak som to riešil dovozom ojazdeného Leafa (ročník 2011) zo zahraničia.

Bohužiaľ, vtedy bolo málo nabíjačiek, auto malo pomerne nízky dojazd a tak sa ukázalo, že je pre mňa ako jediné univerzálne auto do rodiny nevhodné, preto som ho rýchlo predal. Potom som sa začal pozerať po nejakom plug-in hybride, ktorý by mal čo najdlhší elektrický dojazd. Najlepšie mi z toho vychádzal Fisker Karma a tak som si kúpil v roku 2015 ojazdený kus (ročník 2013) v zahraničí.

Ivan M.

S týmto nádherným autom som absolvoval obrovské množstvo akcií. Boli to rôzne autosalóny, zrazy, preteky, ako napríklad Green Rally Tatry, tiež charitatívne akcie pre školy a detské domovy. Samozrejme, propagoval som najmä to, že s tým autom sa dá prejsť 80 km čisto na elektriku a snažil som sa ľuďom vysvetľovať výhody elektromobilov. Ukázalo sa však, že toto auto je pre mňa ako rodinné auto nevhodné. Je až príliš pekné (pôsobí strašne draho, aj keď v skutočnosti nie je), príliš športové a príliš vyzývavé. Takisto som sa rozhodol ho predať.

Keďže sa ale nedarilo rýchlo ho predať, kúpil som si na bežné jazdenie Hondu Insight hybrid z roku 2009. Bolo to na prechodnú dobu, pokým predám Fisker a kúpim si nejaký elektromobil. Insight som mal 3 roky a bol som s tým autom veľmi spokojný, fungovalo absolútne bez akýchkoľvek problémov. V porovnaní s Priusom mal o trochu vyššiu spotrebu, ale stále to bolo pod 5 l/100 km.

V roku 2019 som sa začal pozerať po čistom elektromobile, rozhodnutie padlo na dovoz ojazdeného Renaultu Zoe, ktorý mám doteraz. Prečo práve Zoe? Leaf som už nechcel a hľadal som niečo čo má rýchle nabíjanie. Zoe má najrýchlejšie AC nabíjanie na svete (až 43 kW), , čo bola pre mňa jasná voľba.

Fisker Karma je naozaj veľmi unikátne auto. Ako si sa vôbec k tomuto exotickému plug-in hybridu dostal? Ako prebiehalo vybavovanie oficiálnych formalit dovozu, výber samotného auta a následne dovoz na Slovensko?

Ako som uviedol, cieľom bolo nájsť plug-in hybrid s najdlhším elektrickým dojazdom, v tom čase som sa už pár rokov o elektromobily zaujímal, takže som o tomto aute vedel. Kúpil som ho ojazdené v autobazári v Nemecku. Auto malo riadne doklady, takže s dovozom ani prihlásením nebol žiaden problém.

Ivan M.

V Nemecku som strávil 2 dni. Prespal som u jedného staršieho pána cez službu couchsurfing. Ten bol náramne prekvapený, keď som k nemu prišiel vlakom a odchádzal som na takom peknom aute. Prvý deň som si spravil skúšobnú jazdu, prevodom zaplatil za auto a na druhý deň som si ho išiel prevziať.

Uviedol si, že s Karmou si zvládol prejsť čisto na elektrinu aj 80 km, k tejto hodnote sa drvivá väčšina súčasných plug-in hybridov ani len nepribližuje. Čomu Fisker Karma vďačí za takýto dojazd?

Batéria má kapacitu 20 kWh, Fisker je pomerne ťažké auto, má 2,4 tony, takže dojazd tomu zodpovedá. Raz sa mi podaril spraviť rekord. V lete som išiel z Liptovskej Mary do Žiliny čisto na elektriku 90 km. Až tesne pred Žilinou mi vybilo baterku a zbytok som išiel na benzín.

Ako často si Fisker Karma nabíjal? postrehol si nejakú degradáciu batérie?

Nabíjal som podľa potreby, ale všade, kam som prišiel, som sa snažil nájsť zásuvku a využiť čas na nabíjanie. Fisker nemá rýchlonabíjanie, nabíjať sa dá z klasickej zásuvky 230V/16A, vtedy ide na výkon nabíjania 3 kW. Trochu rýchlejšie sa dá nabíjať cez adaptér na Typ2 nabíjacích staniciach. Vtedy je výkon nabíjania 3,7 kW. Možno preto sa batéria šetrí, po 7 rokoch, keď som auto predával, bola batéria takmer v 100 % stave.

Hoci je Fisker Karma vyrábané už od roku 2012, je to veľmi výstredné auto. Boli však okrem toho aj nejaké iné dôvody, prečo si sa ho napokon rozhodol predať?

Pre mňa bolo naozaj moc výstredné a z praktického hľadiska pre rodinné využitie nie až tak výhodné. Veľmi nízky podvozok, malý kufor (aj keď som do neho všeličo napratal) a je len 4-miestne. Vlastne už od začiatku som ho neplánoval mať nejako dlho, lebo som vedel, že po čase si kúpim čistý elektromobil.

Ivan M.

Pri takýchto unikátnych a “exotických” vozidlách väčšinou býva problém spoľahlivosť, zložitý servis a drahé náhradné diely. Mal si niekedy so svojim autom takýto problém?

Jediný raz som bol v značkovom autorizovanom servise v Prahe, kde aktualizovali softvér, tam som strávil skoro celý deň. Raz v zime som bol dlhšie chorý, auto stálo v garáži a keď som sa po chorobe k autu vrátil, bolo „mŕtve“. Vybila sa 12 V batéria. Zábavné na tom bolo, že som nevedel nájsť, kde sa batéria nachádza, aby som ju vymenil. Na internete som sa kdesi dočítal, že je úplne schovaná a bol to fakt problém.

Našťastie sa auto podarilo naštartovať prostredníctvom externej batérie cez káble. No a potom muselo ísť na zdvihák a tak sa dala batéria vymeniť. Menej zábavná bola príhoda, keď som raz v noci na diaľnici pri Novom Meste nad Váhom „stretol“ diviaka. Našťastie už ho pár áut zrazilo predo mnou, takže môj náraz nebol až taký silný. Bol to fakt stres, auto som nemal havarijne poistené a zákonná poistka by to nepokryla. Predok auta bol rozbitý, ale domov sa dalo pomaly dôjsť.

V Žiline máme šikovného majstra, ktorý mi pozváral plastový nárazník. Pár dielov som objednal v Prahe v značkovom servise a pár vecí od človeka z USA, ktorý sa zaoberá dodávkami náhradných dielov pre Fisker. Potom mi to dali dohromady šikovní chalani v Žiline, ktorí majú súkromný servis. Nakoniec oprava nebola až taká zložitá a drahá ako som sa obával. Oni mi tiež spravili 2-krát pravidelnú prehliadku a to je všetko. Nič iné nebolo potrebné.

Chvalabohu samotný systém auta je dostatočne spoľahlivý, takže sa vlastne nič nepokazilo. Okrem tej havárie, pravidelných kontrol a výmeny 12V batérie sa na aute nič neopravovalo. Pomerne rýchlo sa na tom derú pneumatiky a tie vzhľadom na špecifické rozmery neboli práve lacné.

Takže s kvalitou auta ako takého si bol spokojný? O amerických autách sa totiž nie vždy hovorí v pozitívnom svetle čo sa týka kvality vypracovania, ak si ho kúpi európsky zákazník…

Áno, kvalita auta bola v poriadku, aj keď pár vecí v kabíne nasvedčovalo, že auto je už používané. Vnútri sú veľmi pekné kombinácie rôznych koží, bola to fakt radosť sedieť v takom aute. Ono vlastne celkom americké nebolo, keďže ho navrhoval Dán, Henrik Fisker.

Ivan M.

Kde sa dá vôbec takéto auto servisovať u nejakého autorizovaného servisu na Slovensku a v Česku?

Ako som už uviedol, jediný autorizovaný servis pre ČR a SR bol v Prahe. Ale podotýkam, že predsa ľudia majú všelijaké exotické autá a nechodia s nimi do autorizovaných servisov. Keď sa chce, dá sa všetko. Zvládol som to aj ja.

Aké boli tvoje náklady na jazdu na 1000 km s Fiskerom Karma?

Na túto otázku neviem presne odpovedať, tento údaj nemám odmeraný, ale na elektriku som s tým autom jazdil v priemere asi 30 až 50 % prejdených km, pri jazde na výhradne benzín má auto priemernú spotrebu 10 l/100 km.

Ivan M.

Ak by si stál znovu pred výberom rovnakého auta, ktoré si už v minulosti vlastnil, kúpiš si to isté alebo zvolíš nejakú konkurenciu?

Mám rád zmenu, takže určite by som chcel vyskúšať niečo nové. Viem ale, že isto to bude elektromobil, nič iné už nechcem.

Vlastnil si už elektromobil, hybrid aj plug-in hybrid. Obmedzovalo ťa niekedy používanie elektrifikovaného vozidla, napríklad v spojitosti s nabíjaním alebo dojazdom? Nastali niekedy v každodennom živote takéto komplikácie?

Obmedzovalo ma jedine používanie čistokrvného elektromobilu a to dosť často. Je to tak, pokým máte elektromobil „malobaterkáč“ s kapacitou batérie cca 20-30 kWh a dojazdom 100-200 km a pritom navyše bývate v paneláku, je to problém.

Auto som musel chodiť často nabíjať a boli to časové straty. Iné by to bolo, ak človek býva v rodinnom dome, vtedy príde z práce domov, dá auto nabíjať do zásuvky a ráno má nabité. Bez akéhokoľvek obmedzovania. Nás, majiteľov elektromobilov bývajúcich v panelákoch niekedy nazývajú tak trochu fanatikmi, nie fanúšikmi, ľudia obdivujú, že sme sa na to vôbec dali.

Ivan M.

Ale mne to nevadilo, vedel som, že ma to bude obmedzovať, napriek tomu som do toho išiel. S malobaterkáčom sa dá ísť aj na dlhšie trasy, ale človek je naozaj obmedzovaný a musí si vyhradiť na cestu viac času. Niekedy sa mi stávalo, že nabíjačka na danom mieste nefungovala, preto zo skúseností dávam radu, treba mať na dlhšej ceste premyslené v zálohe ďalších pár nabíjačiek do rezervy.

Nikdy sa mi však nestalo, že by sa mi baterka úplne vybila tak, že by som zostal stáť. Pri triezvom uvažovaní sa to stať nesmie. Pri súčasných „veľkobaterkáčoch“ by pri dojazdoch 400 km a viac cestovanie na dlhšie trasy nemalo byť už žiaden problém.

Zmenil sa nejako tvoj pohľad na elektromobilitu po tvojich bohatých skúsenostiach s rôznymi elektrifikovanými autami? Čo konkrétne sa zmenilo?

Treba povedať otvorene, že hneď na začiatku pri Nissane Leaf ma sklamal dojazd. Tie údaje, ktoré uvádzal výrobca, vôbec nezodpovedali realite. Postupne som zistil, že je to takto u všetkých elektromobilov. Dnes už našťastie výrobcovia uvádzajú novú, presnejšiu normu dojazdu.

Preto som postupne prichádzal k záveru, že je dôležité, či človek vyložene chce elektromobil a vie oceniť prednosti oproti nevýhodám a je ochotný strpieť prípadné problémy. Ak človek nie je vnútorne vyrovnaný s podmienkami používania elektromobilu, nemal by si kupovať elektrické auto, lebo jeho prípadné „sťažnosti“, alebo nespokojnosť by mohla byť medveďou službou elektromobilite.

Čo aktuálne tvorí tvoj vozový park? Máš aj nejaké auto so spaľovacím motorom v podobe „zábezpeky“ na dlhšie trasy?

Teraz mám len jedno auto, elektromobil Zoe a využívam ho univerzálne. Keďže nemám popri Zoe žiaden spaľovák, elektromobil si viem predstaviť a aj ho plne využívam ako jediné auto v domácnosti a táto filozofia u mňa bude pretrvávať aj do budúcnosti.

Aké sú tvoje mesačné náklady na nabíjanie? Koľko km priemerne za mesiac najazdíš a koľko zaplatíš za dobíjanie?

Rôzne roky mám rôzne nájazdy, pohybuje sa to okolo 10 až 40-tisíc km, takže asi nie som reprezentatívna vzorka. Využívam v maximálnej miere nabíjačky, ktoré sú stále zadarmo už od roku 2013. Občas použijem platené nabíjanie, ale nikdy neminiem viac ako 5 eur mesačne, niekedy vôbec nič. Mám prepočet, že za rok používania Renaultu Zoe som ušetril akoby na pohonných hmotách oproti spaľováku asi 3000 €.

To je naozaj slušná ročná úspora len na pohonných hmotách. Čo servis vozidiel, ktoré si vlastnil? Postrehol si pri niektorom z nich komplikácie s elektrifikovaným pohonom, ktoré by sa pochopiteľne pri benziňáku či nafťáku neprejavili? Koľko ťa prípadne tieto opravy vyšli?

Čo sa týka elektrického systému, tak na žiadnom z piatich áut (hybridy, plug-in hybrid, elektromobily) sa nič nepokazilo. Ostatné veci boli bežné opravy ako u iných áut, nič zvláštne, boli to drobnosti. Okrem toho na pár autách som menil 12V batériu, ale to je bežné aj u spaľovacích áut. Boli to však zanedbateľné sumy, u Zoe asi 200 € za rok, možno menej.

Mnoho ľudí sa obáva degradácie batérie. Ako je to u tvojho vozidla? Ako degradovala batéria počas niekoľkoročného používania?

Prvé vozidlo Nissan Leaf som kupoval ojazdené, už malo vyše 110-tisíc km, degradáciu som presne nemeral, ale odhadom podľa ukazovateľa na displeji bol stav životnosti batérie asi 85 %. U druhého vozidla, ktorým bol Fisker Karma pri 64-tisíc km bola degradácia prakticky nulová, tam batéria ani nijako netrpela, lebo auto má len pomalé nabíjanie, takže jej zdravie bolo takmer 100 %.

Renault Zoe má 84-tisíc km a stav batérie je ešte na úrovni viac ako 95 %. Celkovo treba povedať, že degradácie sa netreba báť, batéria vydrží 15-20 rokov, aj keď potom bude mať nižšiu kapacitu, stále sa dá používať.

Je samotná degradácia výrazne badateľná na dojazde?

Bohužiaľ, nemám to presne zmerané, ale u Leafu to bolo dosť badateľné, čo je spôsobené aj tým, že Leaf nemá dobrý termomanažment batérie, u auta Fisker Karma sa elektrický dojazd po 7 rokoch prakticky neznížil vôbec. Bez ohľadu na vek auta a batérie treba uviesť, že v zime je dojazd výrazne nižší u všetkých áut s elektrifikovaným pohonom.

Pozrime sa trocha lepšie na náš domáci trh. Ako vnímaš budúcnosť elektromobility na Slovensku?

Budúcnosť je jasná, určite aj u nás budú postupne pribúdať elektromobily, ale nebude to tak rýchlo, ako sme si možno predstavovali. V rokoch 2010 až 2013 boli predstavy o počtoch elektromobilov v budúcnosti dosť zidealizované. Dnes ich máme určite menej, ako sa predpovedalo, ale trend je jasný a nezvratný. Elektromobilitu netreba fetišizovať, má svoje výhody a zatiaľ aj nevýhody. No nevýhody budú v budúcnosti čoraz menšie a bude ich menej.

Ivan M.

Zatiaľ nemôžem odporúčať elektromobil vyložene pre každého. Okrem iného aj z dôvodu ceny, nie každý na to má. Ľudia by si mali dobre premyslieť, na čo budú auto používať, ako často a koľko km ročne nabehajú. Ak človek nie je ešte pripravený na elektromobil, nech si kúpi aspoň hybrid alebo benzínové auto, určite nie diesel.

Ten, kto chce auto ako jediné auto do rodiny a nie je ešte psychicky vyrovnaný s čistokrvným elektromobilom (bojí sa dojazdu a podobne), ale chce byť ekologickejší, nech si kúpi plug-in hybrid.

Má svoje dobré využitie ak sa s ním dochádza denne do práce a občas na dlhšie trasy. Plug-in hybrid treba ale poctivo nabíjať, nebyť lenivý a nebrať to tak, že však je to jedno, dôjde baterka, pôjdem na benzín. Treba využívať v maximálnej miere elektriku, je to na zodpovednosti majiteľov takýchto áut, pretože väčšina plug-in hybridov nemá dojazd na elektriku viac ako 60 km.

Aj tak si ale myslím, že plug-in hybrid je len prechodná fáza.  V rodinách, kde používajú dve a viac áut, treba už teraz uvažovať o tom, aby aspoň jedno auto bolo elektrické. Existujú príklady, že tam, kde si kúpili elektromobil, po čase už prestali spaľovák používať, respektíve vymenili spaľováky za elektro. Kto už chce používať elektromobil ako jediné univerzálne auto do rodiny, mal by uvažovať o „veľkobaterkáči“ s dojazdom aspoň 400 km.

Vo veľkom sa na Slovensku rieši aj otázka dotácií na elektromobily. Tie prvé vymizli v priebehu niekoľkých minút. Ako by podľa teba mala vyzerať podpora zo strany štátu vo forme dotácií? Radšej väčší obnos peňazí pre menej ľudí alebo menšie čiastky pre viac záujemcov?

Asi by bolo spravodlivejšie dať dotácie v nižšej sume pre viacerých, ale nie som si istý, či by to podnietilo väčší záujem o kúpu. Bolo by dobré tiež regulovať ceny áut tak, aby nedošlo k tomu, že predajcovia zvýšia ich ceny v prípade, že sa na ne vzťahuje dotácia. Nie som si ale istý, ako a či vôbec sa to dá kontrolovať. Možno by pomohli iné formy podpory.

Málokto vie, že už teraz sú elektromobily oslobodené od dane z motorových vozidiel alebo napr. majú len základný prihlasovací poplatok nezávislý na výkone. Ďalej bola vytvorená odpisová skupina „0“, takže elektromobil sa dá do nákladov firiem odpísať za 2 roky. Výhodou je, že nemusia absolvovať emisné kontroly. Určite by sa dalo nájsť viac možností podpory formou takýchto nepriamych dotácií.

Je postavenie Slovenska voči alternatívnym, obzvlášť elektrickým pohonom, adekvátne nastavené vzhľadom na inovácie a pokrok vo svete?

Problémom je, že naša krajina je veľmi malá v porovnaní so svetom, a preto často výrobcovia vnímajú trh ako spoločný česko-slovenský a „východný“. Skvelým príkladom je Tesla, kde išiel rozvoj predajnej siete, servisnej siete a siete superchargerov najprv cez západné krajiny a potom pomaličky až do Česka.

Slovensko nemá (zatiaľ) zastúpenie Tesly ani čo sa týka predaja ani servisu. Taký Renault niekoľko rokov vôbec nedodával elektrické autá do „východnej“ Európy. Napriek tomu, že na západe bol Zoe najpredávanejší elektromobil, u nás bol prakticky neznámy.

Čínski výrobcovia elektromobilov takisto začali dodávať autá len do západnej Európy. Sme asi malý trh a možno v povedomí zahraničných firiem nemáme dosť záujemcov o elektromobily, čo z môjho pohľadu nie je celkom tak. Na Slovensku treba dostať elektromobilitu aj do škôl. Na niektorých VŠ sa tým čiastočne zaoberajú, ale na stredných školách a učilištiach zatiaľ veľmi málo.

Ako problém vidím tiež, že niektoré mestá a obce zatiaľ elektromobilitu príliš nepodporujú, no mali by tak robiť rôznymi formami, či už výstavbou nabíjacích staníc, zvýhodnením parkovania a podobne. Zatiaľ je u nás podpora len na úrovni štátu, súkromných firiem a majiteľoch, fanúšikoch elektromobilov. Pokým to nepotiahnu aj samosprávy, bude rozvoj pomalý.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom