Zabudni na chvíľu na Elona Muska a jeho Starship či Jeffa Bezosa a jeho najnovšiu raketu New Glenn. Iste, sú veľké a občas urobia slušný ohňostroj, ale v porovnaní s tým, čo kreslili šialení géniovia v minulom storočí, pôsobia dnešné rakety ako bezpečné hračky z lega. Zlatá éra kozmonautiky nebola len o elegantnom pristátí na Mesiaci. Bola to doba neobmedzených rozpočtov a inžinierskeho extrémizmu, kde sa slovo „nemožné“ (a často ani „bezpečné“) v slovníku nenachádzalo.

Hovoríme o projektoch ako Sea Dragon, rakete takej absurdne kolosálnej, že by sa nezmestila na žiadnu rampu a musela by štartovať priamo z oceánu. Alebo o projekte Orion, lodi, ktorá mala surfovať vesmírom na rázových vlnách stoviek atómových bômb vybuchujúcich za jej zadkom. Tieto stroje nikdy nevzlietli. Ostali len na zažltnutých výkresoch a v technických správach, ktoré desaťročia zapadali prachom v archívoch. Až doteraz.

Vzali sme tie najdivokejšie koncepty z histórie NASA a nakŕmili sme nimi najpokročilejšiu generatívnu AI súčasnosti. Výsledkom nie sú len obyčajné skice, ale dychberúce vizualizácie alternatívnej histórie. Pripravte sa, v tomto článku uvidíte na vlastné oči to najväčšie „čo keby“ v dejinách dobývania vesmíru, prebudené k životu umelou inteligenciou.

Morský drak – najväčšia raketa v dejinách

Ak si pri pohľade na Saturn V alebo Starship povieš, že ide o obrovské stroje, koncept Sea Dragon z roku 1962 ti úplne zmení mierku. Tento projekt inžiniera Roberta Truaxa nebol len o veľkosti, ale o radikálnej zmene filozofie. Namiesto drahých, sofistikovaných „švajčiarskych hodiniek“ navrhol Truax koncept tzv. „Big Dumb Booster“. Myšlienka bola jednoduchá: postavme raketu tak masívnu a jednoduchú, že jej výroba bude stáť zlomok ceny, aj keď nebude technologicky najefektívnejšia.

S výškou 150 metrov a priemerom 23 metrov by Sea Dragon pri štarte vážil 18 000 ton. To je hmotnosť, ktorú by žiadna pozemná rampa neuniesla. Riešenie? Oceán. Raketa mala byť postavená v lodeniciach z bežných 8-milimetrových oceľových plátov, podobne ako ponorky, a následne odtiahnutá na more. Tam by sa naplnili balastné nádrže, obor by sa vo vode postavil kolmo a odštartoval by priamo z hladiny, spomína Interesting Engineering. Voda by zároveň slúžila ako dokonalý tlmič hluku, ktorý by inak pri štarte devastoval široké okolie.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda