Dobíjanie elektromobilu v najextrémnejších podmienkach sveta znie ako technologický experiment, no v realite ide skôr o test hraníc dnešnej infraštruktúry. Presne to zažil holandský tvorca Sandro van Kuijck, ktorý sa rozhodol prejsť celú Panamerickú magistrálu v upravenej Tesla Model X. Jeho expedícia sa však v severnom Čile zmenila na neplánovaný survival scenár, informuje Electrek.

Pomoc vlastnej elektrárne

Van Kuijck už tri roky smeruje z kanadského Tuktoyaktuku až na juh Argentíny, pričom jeho vozidlo „Beluga“ nie je bežné SUV. Ide o plnohodnotný overlandingový projekt, ktorý kombinuje elektromobilitu s autonómnym bývaním.

Vozidlo obsahuje výsuvnú kuchyňu, indukčnú varnú dosku, zásobu vody aj chladničku. Kľúčovým prvkom je však solárny panel s výkonom 287 W umiestnený na kapote, ktorý dobíja pomocnú batériu s kapacitou približne 2 kWh. Tá následne dokáže v núdzi pomaly dodávať energiu trakčnej batérii vozidla.

Problém nastal v púšti Atacama Desert, ktorá je považovaná za najsuchšie miesto na Zemi. Po nabití na 95 % na rýchlonabíjačke siete Copec podcenil energetickú náročnosť ďalšej trasy.

Kombinácia stúpania do nadmorskej výšky okolo 3 000 metrov a silného protivetra dramaticky zvýšila spotrebu energie. Keď palubný systém ukazoval dojazd 37 kilometrov a najbližšia nabíjačka bola vzdialená 42 kilometrov, bolo jasné, že matematika nevychádza.

Na krajnici Panamerickej diaľnice tak rozložil solárny panel a začal doslova „vyrábať“ kilometre zo slnka. Reálny výkon sa pohyboval okolo 180 až 200 W, čo v praxi znamenalo približne 1 až 2 kilometre dojazdu za hodinu.

Z technického hľadiska ide o extrémne nízku energetickú hustotu. Pre predstavu, moderné elektromobily spotrebujú približne 15 až 25 kWh na 100 km, takže jeden kilometer jazdy vyžaduje rádovo 150 až 250 Wh energie. Solárny panel na kapote tak pokrýva len zlomok tejto potreby.

Výhoda nad spaľovákmi

Napriek tomu má takýto systém zásadnú výhodu. Spaľovacie auto bez paliva je úplne nefunkčné, zatiaľ čo elektromobil dokáže získať aspoň minimálnu energiu z okolia. V tomto prípade solárny panel pomohol udržať vysokonapäťovú batériu v aktívnom stave a zabránil jej úplnému vypnutiu, čo by mohlo viesť k zložitejšiemu oživeniu systému.

Situácia sa však ďalej komplikovala. Pomocná batéria sa postupne vybila a viaceré odťahové služby odmietli prísť na odľahlé miesto. Riešenie nakoniec prišlo z nečakaného smeru, keď cestári pracujúci v blízkosti umožnili pripojenie na priemyselný generátor. Ten dodával približne 6 ampérov, čo síce predstavuje len niekoľko kilowattov výkonu, ale stačilo to na udržanie systému pri živote.

Až následne sa podarilo zabezpečiť odťah do mesta Calama, kde sa nachádza rýchlonabíjacia stanica. Po pripojení vozidlo odoberalo výkon približne 36 až 40 kW, čo je síce výrazne menej než maximá moderných Superchargerov, no stále dostatočné na pokračovanie v ceste v horizonte niekoľkých hodín.

Celý incident odhaľuje zásadný problém elektromobility mimo rozvinutých regiónov. Hoci Tesla spustila v Čile svoju sieť Superchargerov až koncom roka 2024, ich pokrytie je stále sústredené najmä okolo veľkých miest ako Santiago. Aj napriek spolupráci s Copecom a plánom rozširovania infraštruktúry zostávajú rozsiahle úseky severného Čile prakticky bez možnosti rýchleho nabíjania.

Technologický problém navyše doplnila softvérová chyba. Navigačný systém vozidla si myslel, že sa nachádza v Mexiku, a nedokázal identifikovať lokálne nabíjačky. V prostredí, kde je plánovanie trasy kľúčové pre prežitie, ide o zásadné zlyhanie.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita