Pátranie po živote mimo Zeme patrí k najambicióznejším vedeckým projektom súčasnosti. Astronómovia doteraz vynaložili obrovské úsilie na skúmanie exoplanét, teda planét obiehajúcich okolo vzdialených hviezd, a hľadali v ich atmosférach chemické látky, ktoré by mohli naznačovať prítomnosť organizmov.

Výsledky bývajú zaujímavé, ale zároveň nám nedávajú presvedčivé dôkazy, pretože mnohé zlúčeniny, ktoré na Zemi produkujú živé bytosti, môžu na cudzích svetoch vznikať prirodzeným spôsobom. Vedci sa preto dlho trápili s tým, ako odlíšiť skutočné stopy života od chemického šumu.

Pátranie po biologickej stope

Nový výskum publikovaný v odbornom časopise The Astrophysical Journal prichádza s úplne iným pohľadom na celý problém. Autori štúdie, Harrison Smith z Inštitútu vedy v Tokiu a Lana Sinapayen z Národného inštitútu základnej biológie v japonskom meste Okazaki navrhujú, aby sme prestali sústreďovať pozornosť na jednotlivé planéty a začali sledovať vzorce naprieč celými skupinami planét.

Základ ich postupu tvorí myšlienka, že život sa nešíri samostatne, ale má tendenciu prechádzať z jedného sveta na druhý a pritom upravovať prostredie, v ktorom sa uchytí. Ak k tomu naozaj dochádza, malo by to zanechať štatisticky merateľné stopy v dátach z prieskumov exoplanét.

Doterajšie metódy hľadania mimozemského života stáli na takzvaných biosignatúrach, čiže konkrétnych chemických ukazovateľoch ako kyslík, metán a iné plyny, ktorých výskyt sa spája so životom.

Ako príklad vedci uvádzajú fosfán, ktorého detekcia v atmosfére Venuše pred niekoľkými rokmi vyvolala veľké vzrušenie, no neskôr sa ukázalo, že mohol byť vytvorený abioticky. Nová metóda, ktorú autori nazývajú agnostickým prístupom, sa tejto pasci vyhýba tým, že nepátra po konkrétnych molekulách, ale po štatistických vzorkách naprieč skupinami planét.

Nezameriavať sa na jednotlivé planéty

Celý princíp stojí na pomerne intuitívnej myšlienke. Ak sa život raz niekde objaví a začne sa šíriť, postupne teraformuje planéty, ktoré osídli, či už zámerne alebo len ako vedľajší produkt svojej existencie. Tieto zmeny by mali byť priestorovo korelované, teda planéty v blízkosti seba by mali vykazovať podobné charakteristiky.

Gemini

Presne takéto vzorce sú podľa autorov štatisticky nápadné a ťažko vysvetliteľné prirodzenými procesmi. Výskumníci to overili počítačovými simuláciami a zistili, že na detekciu takéhoto signálu by stačilo analyzovať atmosféru zhruba tisíc planét, čo je vzhľadom na plánované astronomické misie realistický cieľ.

Dôležitou výhodou tohto prístupu je aj to, že nezávisí od predpokladov o konkrétnej forme života. Vedci nemusia vopred vedieť, čo hľadajú, ani ako vyzerá mimozemský metabolizmus.

Sinapayen to vyjadrila veľmi výstižne: aj keby bol mimozemský život úplne iný ako ten pozemský, jeho efekty vo veľkom meradle, ako je transformácia planét, by mohli byť stále detekovateľné. To je podstatný posun, pretože doterajšie metódy predpokladali, že mimozemský život bude fungovať aspoň trochu podobne ako ten náš.

Budú potrebné detailné pozorovania

Výskum je zatiaľ postavený výlučne na simuláciách a na jeho potvrdenie budú potrebné skutočné dáta z pozorovaní. Autori sami uznávajú, že nasledujúce štúdie si budú vyžadovať detailnejšie planetárne modely a realistickejšie scenáre vývoja galaxií. Aj napriek tomu môže ísť o jeden z najdôležitejších metodologických krokov v astrobiológii za posledné roky.

Namiesto hľadania jednej konkrétnej chemickej látky v atmosfére konkrétnej planéty sa vedci učia rozpoznávať vzorce v obrovských dátových súboroch, čo je niečo, v čom moderná výpočtová technika exceluje. Ak sa metóda osvedčí v praxi, mohla by zásadne zmeniť to, akým spôsobom budú budúce vesmírne teleskopy a observatóriá pristupovať k prieskumu exoplanét.

Namiesto individuálnych analýz atmosférických spektier by sa mohli zameriavať na štatistické trendy naprieč tisíckami planét a hľadať v nich stopy šíriaceho sa života. Pátranie po mimozemských civilizáciách alebo aspoň po biologickej aktivite tak vstupuje do úplne novej éry.

Čítajte viac z kategórie: Novinky