Pátranie po živote mimo Zeme patrí k najambicióznejším vedeckým projektom súčasnosti. Astronómovia doteraz vynaložili obrovské úsilie na skúmanie exoplanét, teda planét obiehajúcich okolo vzdialených hviezd, a hľadali v ich atmosférach chemické látky, ktoré by mohli naznačovať prítomnosť organizmov.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneVýsledky bývajú zaujímavé, ale zároveň nám nedávajú presvedčivé dôkazy, pretože mnohé zlúčeniny, ktoré na Zemi produkujú živé bytosti, môžu na cudzích svetoch vznikať prirodzeným spôsobom. Vedci sa preto dlho trápili s tým, ako odlíšiť skutočné stopy života od chemického šumu.
Pátranie po biologickej stope
Nový výskum publikovaný v odbornom časopise The Astrophysical Journal prichádza s úplne iným pohľadom na celý problém. Autori štúdie, Harrison Smith z Inštitútu vedy v Tokiu a Lana Sinapayen z Národného inštitútu základnej biológie v japonskom meste Okazaki navrhujú, aby sme prestali sústreďovať pozornosť na jednotlivé planéty a začali sledovať vzorce naprieč celými skupinami planét.
Základ ich postupu tvorí myšlienka, že život sa nešíri samostatne, ale má tendenciu prechádzať z jedného sveta na druhý a pritom upravovať prostredie, v ktorom sa uchytí. Ak k tomu naozaj dochádza, malo by to zanechať štatisticky merateľné stopy v dátach z prieskumov exoplanét.
Doterajšie metódy hľadania mimozemského života stáli na takzvaných biosignatúrach, čiže konkrétnych chemických ukazovateľoch ako kyslík, metán a iné plyny, ktorých výskyt sa spája so životom.
Ako príklad vedci uvádzajú fosfán, ktorého detekcia v atmosfére Venuše pred niekoľkými rokmi vyvolala veľké vzrušenie, no neskôr sa ukázalo, že mohol byť vytvorený abioticky. Nová metóda, ktorú autori nazývajú agnostickým prístupom, sa tejto pasci vyhýba tým, že nepátra po konkrétnych molekulách, ale po štatistických vzorkách naprieč skupinami planét.
Nezameriavať sa na jednotlivé planéty
Celý princíp stojí na pomerne intuitívnej myšlienke. Ak sa život raz niekde objaví a začne sa šíriť, postupne teraformuje planéty, ktoré osídli, či už zámerne alebo len ako vedľajší produkt svojej existencie. Tieto zmeny by mali byť priestorovo korelované, teda planéty v blízkosti seba by mali vykazovať podobné charakteristiky.

Presne takéto vzorce sú podľa autorov štatisticky nápadné a ťažko vysvetliteľné prirodzenými procesmi. Výskumníci to overili počítačovými simuláciami a zistili, že na detekciu takéhoto signálu by stačilo analyzovať atmosféru zhruba tisíc planét, čo je vzhľadom na plánované astronomické misie realistický cieľ.
Dôležitou výhodou tohto prístupu je aj to, že nezávisí od predpokladov o konkrétnej forme života. Vedci nemusia vopred vedieť, čo hľadajú, ani ako vyzerá mimozemský metabolizmus.
Sinapayen to vyjadrila veľmi výstižne: aj keby bol mimozemský život úplne iný ako ten pozemský, jeho efekty vo veľkom meradle, ako je transformácia planét, by mohli byť stále detekovateľné. To je podstatný posun, pretože doterajšie metódy predpokladali, že mimozemský život bude fungovať aspoň trochu podobne ako ten náš.
Budú potrebné detailné pozorovania
Výskum je zatiaľ postavený výlučne na simuláciách a na jeho potvrdenie budú potrebné skutočné dáta z pozorovaní. Autori sami uznávajú, že nasledujúce štúdie si budú vyžadovať detailnejšie planetárne modely a realistickejšie scenáre vývoja galaxií. Aj napriek tomu môže ísť o jeden z najdôležitejších metodologických krokov v astrobiológii za posledné roky.
Namiesto hľadania jednej konkrétnej chemickej látky v atmosfére konkrétnej planéty sa vedci učia rozpoznávať vzorce v obrovských dátových súboroch, čo je niečo, v čom moderná výpočtová technika exceluje. Ak sa metóda osvedčí v praxi, mohla by zásadne zmeniť to, akým spôsobom budú budúce vesmírne teleskopy a observatóriá pristupovať k prieskumu exoplanét.
Namiesto individuálnych analýz atmosférických spektier by sa mohli zameriavať na štatistické trendy naprieč tisíckami planét a hľadať v nich stopy šíriaceho sa života. Pátranie po mimozemských civilizáciách alebo aspoň po biologickej aktivite tak vstupuje do úplne novej éry.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Čína prekonala rekord západných vedcov. Vo vesmíre dosiahli niečo, čo sa ešte nikomu nepodarilo

Vedci odhalili 20 miliónov rokov staré tajomstvo Európy. Prírodu chránime spôsobom, ktorý ju ničí

Veľký zvrat vo vojne: Ukrajina dostane zákernú zbraň, ktorá zničí Rusov v okruhu 2 000 m²

Budeme prepisovať učebnice. Vedci v genetickej štúdii odhalili, kedy naozaj vznikla ľudská reč

Čína vypúšťa ročne takmer milión ton látky, ktorá ničí ozón. Vedci odhalili hrozbu pre celú planétu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Vodiči na Slovensku potrebujú od 29. novembra nový doklad. Bude obsahovať údaje, ktoré v techničáku nenájdu

Strehúňa už našli v Trnave aj Nitre. V susednom Rakúsku evidujú vyše 200 hlásení o veľkých pavúkoch

Mlieko už nestojí 2 koruny, jeho cena stúpla na 39,08 eura. Slovenskí farmári upozorňujú na problém

Muž zomrel po páde z mosta na D1 pri bratislavskom Auparku

Tínedžerku našli po viac ako 500 dňoch. K jej nájdeniu pomohol kontakt z videohry
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Čakáme naň 21 rokov. Kultový film sa vráti, nie však v podobe, akú diváci chceli
- Mesto zničí na vzdialenosť 15 000 km. Čína nasadila novú jadrovú zbraň, nedá sa zastaviť
- Netflix potichu pridal jeden z najlepších filmov posledných rokov. Slováci však zostanú sklamaní
- Netflix si konečne spomenul aj na Slovákov. Predstavil novú funkciu a možnosť výrazne ušetriť
- Veľký zvrat vo vojne: Ukrajina dostane zákernú zbraň, ktorá zničí Rusov v okruhu 2 000 m²
-
- Čakáme naň 21 rokov. Kultový film sa vráti, nie však v podobe, akú diváci chceli
- Fyzici čakali na tento moment 42 rokov. V CERNe zachytili dôkaz mimoriadne vzácneho javu
- Netflix si konečne spomenul aj na Slovákov. Predstavil novú funkciu a možnosť výrazne ušetriť
- Netflix potichu pridal jeden z najlepších filmov posledných rokov. Slováci však zostanú sklamaní
- Volkswagen ukázal elektromobil za 11-tisíc eur. Má dojazd 555 km a záruku až 600 000 km
-
- Rusi vsadili karty na odpísaný pohon. Ich nový vlak prejde 740 km bez kvapky nafty
- Brusel zavádza novinku pre e-biky aj kolobežky. Zmenu pocítia aj Slováci a poriadne zamieša trhom
- Napájala by celý svet až 2 roky. V Európe našli pod zemou masívne ložisko „čistej energie”
- Číňania posunuli hranice elektromobility. Ich nový pohon dokáže niečo, čo bežný motor nezvládne
- Fyzici čakali na tento moment 42 rokov. V CERNe zachytili dôkaz mimoriadne vzácneho javu
Volkswagen prepustí až 100-tisíc ľudí. Z Nemecka napriek tomu zazneli prekvapivé slová
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Vodiči na Slovensku potrebujú od 29. novembra nový doklad. Bude obsahovať údaje, ktoré v techničáku nenájdu

Strehúňa už našli v Trnave aj Nitre. V susednom Rakúsku evidujú vyše 200 hlásení o veľkých pavúkoch

Mlieko už nestojí 2 koruny, jeho cena stúpla na 39,08 eura. Slovenskí farmári upozorňujú na problém

Muž zomrel po páde z mosta na D1 pri bratislavskom Auparku

