V tomto texte boli použité materiály TASR.

Slovensko stále nedokáže naplniť európske ciele v oblasti energetickej obnovy budov. Napriek dlhodobým záväzkom Európskej únie sa domáci prístup naďalej spolieha najmä na verejné zdroje a dotačné schémy, ktoré nedokážu zabezpečiť potrebný objem investícií ani požadované tempo realizácie.

Upozornila na to Asociácia poskytovateľov energetických služieb (APES-SK), podľa ktorej je výsledkom chronicky nízka miera obnovy a nevyužitý potenciál úspor energie v celom fonde budov.

Asociácia zdôrazňuje, že problém nespočíva v nedostatku dostupných technológií či overených riešení. Naopak, na Slovensku existuje dostatok know-how aj moderných technológií. Hlavnou prekážkou je absencia systematického rámca, ktorý by umožnil masívne škálovanie projektov a výraznejšie zapojenie súkromného kapitálu.

Bez tejto zmeny bude podľa expertov obnova budov naďalej stagnovať a technický stav mnohých objektov sa bude ďalej zhoršovať, čo už dnes začína predstavovať reálne riziko pre ich užívateľov.

„Európska únia dnes jasne hovorí, že bez zapojenia súkromného kapitálu sa energetická transformácia nepodarí. Slovensko však stále funguje v modeli, ktorý je založený najmä na dotáciách. Tento prístup nie je dlhodobo udržateľný a neumožní nám dosiahnuť potrebné tempo obnovy budov,“ podčiarkol predseda správnej rady APES-SK Marcel Lauko.

Podľa asociácie je potrebné prejsť od individuálnych, často izolovaných projektov k systémovým riešeniam s jasne definovanými výsledkami a výkonnostnými garanciami. Takýto model by umožnil rýchlejšiu a efektívnejšiu modernizáciu budov, vrátane verejných inštitúcií, bytových domov aj komerčných objektov.

„Ak má Slovensko splniť svoje záväzky v oblasti energetickej efektívnosti a obnovy budov a reálne zabezpečiť ich prevádzkyschopnosť, bude nevyhnutné zásadne prehodnotiť spôsob financovania aj realizácie projektov,“ zdôraznil Lauko.

„Potrebujeme prejsť od jednotlivých projektov k systémovým riešeniam. To znamená vytvoriť podmienky, ktoré umožnia realizovať projekty vo väčšom rozsahu, rýchlejšie a s jasne definovaným výsledkom. Bez tejto zmeny bude obnova budov na Slovensku naďalej stagnovať,“ dodal Lauko.

Asociácia poukazuje aj na nedostatky v súčasnom nastavení verejného obstarávania. Dnešné postupy často neumožňujú hodnotiť projekty podľa reálne dosiahnutých úspor energie a dlhodobého výkonu, čo znižuje motiváciu súkromného sektora zapájať sa do verejných zákaziek.

Rovnako chýbajú štandardizované metodiky a postupy, ktoré by zjednodušili prípravu a implementáciu komplexných energetických projektov a zvýšili dôveru verejného sektora v ich výsledky. APES-SK v tomto smere už realizovala niekoľko aktivít a ponúka svoje expertné zázemie na tvorbu takýchto štandardov.

Kľúčovým momentom bude podľa asociácie nastavenie pripravovaných národných politík a plánov obnovy budov. Tie musia reflektovať aktuálny vývoj európskej legislatívy a vytvoriť stabilné prostredie pre dlhodobé investície. Bez jasných pravidiel na najvyššej úrovni zostane potenciál energetických služieb a súkromného financovania nevyužitý.

„Bez nastavení pravidiel na najvyšších úrovniach nebude možné dosiahnuť potrebné tempo obnovy budov, ani zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Svojou nečinnosťou Slovensko riskuje, že zaostaneme za krajinami, ktoré už dnes aktívne budujú trh s energetickými službami a zapájajú súkromný kapitál do modernizácie budov.

Navyše postupné zhoršovanie technického stavu budov môže viesť k ich obmedzenému využívaniu a dokonca až k ohrozeniu bezpečnosti,“ dodal Lauko.