Ako dlho bude Zem obývateľná pre ľudí? Na túto otázku sa pokúsil odpovedať tím vedcov z University of Bristol pomocou pokročilých superpočítačových simulácií. Výsledok nehovorí o kolapse o pár desaťročí, ale o horizonte približne 250 miliónov rokov. Napriek tomu štúdia upozorňuje na mechanizmy, ktoré už dnes poznáme z klimatickej krízy.

Výskum bol publikovaný agentúrou NOAA (Národný úrad pre oceán a atmosféru) a vychádza z kombinácie klimatických modelov, geologických procesov a vývoja slnečného žiarenia.

Pangea Ultima a silnejšie Slnko

Podľa simulácií sa kontinenty v priebehu stoviek miliónov rokov opäť spoja do jedného superkontinentu, ktorý vedci označujú ako Pangea Ultima. Ide o prirodzený geologický cyklus pohybu tektonických dosiek.

Problémom však nebude len samotné spojenie pevniny. Modely naznačujú kombináciu troch faktorov. Vnútro superkontinentu by bolo extrémne suché a vzdialené od oceánskeho ochladzujúceho efektu. Slnko bude postupne svietiť silnejšie, keďže jeho svietivosť sa v čase zvyšuje. A koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére môže byť vyššia v dôsledku geologických procesov.

Freepik

Vedci hovoria o tzv. trojitej záťaži, ktorá by výrazne zvýšila globálne teploty.

Teploty nad hranicou prežitia

Simulácie ukazujú, že veľké časti planéty by mohli dlhodobo dosahovať teploty medzi 40 a 50 stupňami Celzia. Pri vysokej vlhkosti predstavujú takéto hodnoty zásadný problém pre cicavce.

Ľudský organizmus sa ochladzuje potením. Pri kombinácii extrémneho tepla a vlhkosti však tento mechanizmus prestáva fungovať. Dlhodobé vystavenie takým podmienkam by viedlo k prehriatiu organizmu a zlyhaniu termoregulácie.

Autori štúdie upozorňujú, že ak by sa tieto podmienky stali globálnym štandardom, cicavce vrátane ľudí by mali zásadne obmedzené možnosti prežitia.

Runaway greenhouse efekt

Model zároveň pracuje s možnosťou tzv. runaway greenhouse efektu. Ide o stav, keď sa planéta začne nekontrolovane prehrievať, čo môže viesť k strate veľkej časti vody z povrchu.

Takýto proces je známy napríklad z vývoja Venuše. Hoci ide o extrémny scenár, simulácie ukazujú, že kombinácia silnejšieho slnečného žiarenia a vysokých koncentrácií skleníkových plynov by mohla podobný mechanizmus spustiť.

Kontext dnešnej klimatickej krízy

Autori výskumu zároveň zdôrazňujú, že ich práca nemá odvádzať pozornosť od aktuálnych problémov. Súčasné otepľovanie spôsobené emisiami skleníkových plynov predstavuje bezprostrednejšiu hrozbu než geologické procesy o stovky miliónov rokov.

Podľa správy „2024 State of the Climate Report: Perilous Times on Planet Earth“ je svet na trajektórii smerujúcej k otepleniu o približne 2,7 °C do roku 2100, ak sa nepodarí výrazne znížiť emisie.

Wikimedia / Cameron Strandberg, Flickr / Lotus R

Extrémne javy ako vlny horúčav, rozsiahle požiare, suchá či silnejšie búrky už dnes ukazujú, ako citlivý je klimatický systém. Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy (ESABCC) upozorňuje, že Európska únia zatiaľ nedokáže dostatočne reagovať na rastúce riziká spojené s povodňami, suchom, horúčavami či rozsiahlymi požiarmi. Ako sme informovali, Európa sa zároveň otepľuje rýchlejšie než ostatné kontinenty a problémom nie sú len emisie, ale nepripravenosť.

Vedci tiež upozorňujú, že v dôsledku klimatických zmien sa môže Európa vrátiť 20 000 rokov späť v čase. Problémom môže byť kolaps kľúčového prúdu. Ten mal podľa vedcov zmiznúť už v roku 2024, no nestalo sa tak. Situácia je však podľa analýz a predpovedí naďalej vážne. Viac sa môžeš dočítať v samostatnom článku, kde sa téme venujeme hlbšie.

Dlhý horizont, krátkodobé rozhodnutia

Predikcia 250 miliónov rokov neznamená okamžitý kolaps civilizácie. Ide o model extrémne vzdialenej budúcnosti, ktorý vychádza z fyzikálnych a geologických zákonitostí.

Zároveň však poukazuje na to, že obývateľnosť planéty nie je nemenná. Závisí od kombinácie astronomických, geologických a klimatických faktorov.

Podľa autorov je preto zásadné riešiť súčasné emisie a adaptáciu na klimatické zmeny. Aj keď je koniec obývateľnej Zeme podľa modelov vzdialený stovky miliónov rokov, súčasné rozhodnutia budú určovať podmienky pre život v najbližších storočiach.

Čítajte viac z kategórie: Novinky