Vedci zrejme našli zviera, ktoré prenieslo koronavírus z netopiera až na človeka. Vyvracajú pôvodné zistenia

Koronavírusom sa doteraz infikovalo vyše 1,7 milióna ľudí a mnohí za jeho pôvodné epicentrum považujú mesto Wu-čan, kde sa mal rozšíriť z miestneho trhu s morskými plodmi. Kvôli globálnemu dopadu tohto ochorenia však vedci intenzívne skúmajú jeho pôvod, snažia sa nájsť vakcínu, no zisťujú aj to, ako sa mohol preniesť na človeka. Podľa novej štúdie sa teraz ukazuje, že koronavírus SARS-CoV-2 mal prenášať netopier, ktorý ním nakazil ďalšie zviera a z neho sa následne ochorenie COVID-19 prenieslo na človeka, informuje The Conversation.

Niektoré doterajšie štúdie a zdroje hovorili o tom, že sa koronavírus preniesol na človeka prostredníctvom hadov, z ktorých mohla byť prenášačom kobra alebo čínska krajta. Vedci počas svojich výskumov zistili, že SARS-CoV-2 je zoonotickým vírusom, ktorý sa preniesol na človeka z nejakého zvieraťa. Zistenie, ktoré konkrétne zviera bolo prenášačom vírusu, by pritom pomohlo v budúcom vývoji vakcíny, ale aj zamedzeniu jeho ďalšieho šírenia.

Vedci pri hľadaní prenášača narazili na šupinavca. Plazov vylúčili

Podľa nových informácií zo štúdie sa vedci domnievajú, že hlavným podozrivým je v tomto prípade šupinavec, pangolín, ktorý mal byť koronavírusom infikovaný od netopiera a následne ho mal preniesť na človeka. Pangolín je pritom jediný známy šupinatý cicavec v Ázii. Pôvodné tvrdenia, že koronavírus preniesol na človeka priamo netopier sú však v tomto výskume spochybnené na základe prenosu predošlých druhov tohto vírusového ochorenia.

Pripomeňme len, že SARS-Cov-2 je podobný ako pôvodný SARS-CoV, ktorý sa v Číne objavil pred 18 rokmi, kedy ho na človeka preniesla palmová cibetka infikovaná netopierom, no podobnosť má aj s vírusom MERS-CoV, ktorý na človeka preniesla ťava nakazená vírusom od netopiera.

Unsplash

Vo všetkých týchto prípadoch existoval pred prenosom vírusu na človeka prenášač, ktorý bol infikovaný netopierom, avšak netopier nebol priamym prenášanom ochorenia na ľudí. Mýty o čínskej polievke z netopiera, ktorá mala nakaziť človeka koronavírusom tak zdá sa nebudú úplne založené na vedeckých dôkazoch.

Vedci spochybnili aj prenos koronavírusu z už spomínaných hadov, nakoľko doteraz nebol zaznamenaný prípad, kedy by chladnokrvný plaz dokázal nakaziť človeka vírusom. Takéto prvotné domnienky boli založené na skúmaní genetickej sekvencie vírusu.

Flickr

Nenechaj si ujsť
Vedci odhalili Achillovu pätu koronavírusu. Ide o kľúčový krok pri vývoji vakcíny

Genetické sekvencie RNA alebo DNA sa pre prežitie vírusu a živočíšnych buniek musia transformovať na proteíny, ktoré sa vyskytujú ako spojené reťazce aminokyselín a každú aminokyselinu definuje skupina 3 nukleotidov známych ako kodón. Existuje pritom až 64 rôznych kodónov a 20 aminokyselín, kvôli čomu niektoré kodóny môžu korešpondovať s rovnakou aminokyselinou.

Rôzne organizmy potom môžu mať rôzne preferencie, kedy sa kodón viaže k danej aminokyseline. Veci pritom porovnali využitie kodónov vo víruse SARS-CoV-2 v bunkách 8 zvierat z trhu vo Wu-čane. Vo výsledku sa ukázalo, že najpodobnejší model využitia kodónov zdieľajú práve hady, čo ich viedlo k myšlienke, že boli prenášačmi koronavírusu.

Človeka mohol infikovať šupinavec nakazený od netopiera

Problém však tkvie v tom, že takáto štúdia nezohľadňovala vyššie spomínané opakované využitie kodónov pre viacero aminokyselín v koronavírusoch a hostiteľských zvieratách. Univerzita v Michigane preto vykonala novú štúdiu, ktorá systematicky analyzovala a porovnala úlohu kodónov v troch najznámejších koronavírusoch, teda SARS-CoV, MERS-CoV a SARS-CoV-2, až pre 10 000 druhov zvierat. Nakoniec sa odhalilo, že využitie kodónu nie je závislé na hostiteľovi vírusu, a teda, že nie je možné určiť prenášača vírusu len na základe nukleotidov.

Už v predošlej štúdii, o ktorej sme informovali v samostatnom článku, bolo pritom zistené, že sa vzorky koronavírusu zo šupinavca sunda pangolin zhodovali so SARS-CoV-2 v genetickej sekvencii na 91 %, čo zapríčinila podobnosť proteínu, ktorý sa nachádza na povrchu koronavírusu a zapríčiňuje prenos do zvieracích buniek.

Koronavírus z netopiera mal pritom 19 odlišných aminokyselín, ktoré sa od SARS-CoV-2 líšia, avšak pangolín mal iba 5 odlišných aminokyselín. To by znamenalo, že tento šupinavec mohol byť infikovaný koronavírusom z netopiera, ktorý by sa na človeka nepreniesol, a po infikovaní sa stal prenášačom, ktorý dokázal nakaziť aj ľudí.

Vakcína proti koronavírusu zatiaľ chýba. Niektorí pacienti sa pritom opätovne nakazili

Nemusí sa však jednať o jediného hostiteľa, ktorý sa môže ukázať ako skutočný prenášač tohto nového koronavírusu. Človek sa totiž môže koronavírusom infikovať aj od iných zvierat, čo v minulosti ukázali práve ochorenia MERS-CoV a SARS-CoV.

Aktuálne ale nie je na nové ochorenia COVID-19 žiadny liek a lekári preto skúmajú aj to, ako sa naše telo snaží s týmto relatívne neznámym druhom vírusu bojovať. To by mohlo byť kľúčom k pochopeniu vírusu a vytvoreniu protilátky, informuje Science Alert.

Ilustračný/SITA

Doteraz boli pritom zaznamenané aj prípady, kedy sa vyliečení pacienti opäť koronavírusom nakazili. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) začala skúmať prípady z Južnej Kórey, v ktorej sa až u 91 pacientov vyliečených z ochorenia COVID-19 opäť prejavili testy ako pozitívne, informuje portál The Hill.

Podľa riaditeľa Centra ochrany a prevencie proti chorobám sa však má jednať len o opätovnú aktiváciu pôvodného koronavírusu u pacientov a nie o novú nákazu, informuje portál Gizmodo.

Vedci pritom intenzívne hľadajú aj vakcínu na toto ochorenie, ktoré vo svete doteraz zabilo vyše 100 000 ľudí. Mnohí z nich chcú pritom vzorky testovať aj na dobrovoľníkoch, no stále je tu niekoľkomesačné okno, pokým budú takéto testovacie vakcíny dostupné. Vo väčšine prípadov by sa malo s testami začať približne až na jeseň tohto roka. Dovtedy tak svet ostáva bez vakcíny proti koronavírusu.

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus