Výskumníci z Inštitútu pre infekciu a imunitu Petra Dohertyho v Melbourne zverejnili štúdiu, pri ktorej sledovali, ako imunitný systém tela bojuje proti novému koronavírusu. Okrem dôležitých poznatkov pomôže aj pri vývoji vakcíny, informuje BBC.
Významná štúdia pre vývoj vakcíny
Medicína stále nemá odpoveď na nový koronavírus, ktorým sa nakazilo už vyše 200 000 ľudí. Toto vírusové ochorenie stálo život už viac než 10 000 ľudí, no dobrou správou je, že okolo 86 000 ľudí sa podľa oficiálnych informácií uzdravilo.
Austrálski vedci z Inštitútu pre infekciu a imunitu Petra Dohertyho v Melbourne teraz zverejnili výskum, pri ktorom sledovali, ako imunitný systém človeka proti ochoreniu COVID-19 bojuje.
Tím výskumníkov testoval vzorky krvi od 47-ročnej ženy priamo z čínskeho mesta Wuhan, ktorá bola hospitalizovaná so stredne závažnými príznakmi, a zotavila sa do 14 dní. Odborníci tvrdia, že špecifikácia imunitných buniek, ktoré telo vytvára, by mala pomôcť pri vývoji vakcíny, píše Science Alert.
„Tento výskum je veľmi dôležitý, pretože konečne chápeme, ako náš imunitný systém bojuje s novým koronavírusom.“, uviedla spoluautorka štúdie, Katherine Kedzierska. „Máme podobné výsledky u u väčšieho počtu pacientov so stredne ťažkým priebehom ochorenia. Otázka však znie: Čo je iné alebo čo chýba u ľudí, pre ktorých je choroba smrteľná?“, dodala.
Už množstvo ľudí sa z COVID-19 zotavilo, čo znamená, že imunitný systém dokáže s vírusom úspešne bojovať. Vedci identifikovali štyri typy imunitných buniek, ktoré telo na boj proti vírusu vytvorilo, pričom v tele pacientky sa objavili už tri dni predtým, než sa jej stav začal zlepšovať. To hrá pri vývoji novej vakcíny podstatnú úlohu, pretože cieľom vakcinácie je replikovať prirodzenú imunitnú odpoveď tela na vírus.
Zaujímavé však je, že tieto bunky a ich reakcia sa podobá tomu, čo vidíme u pacientov s klasickou chrípkou. Tá síce ročne zabíja tisíce ľudí, avšak existuje proti nej veľmi účinná vakcína.
Ich pozorovania budú nápomocné aj pre zdravotnícke orgány, ktoré tak dokážu pri budúcich epidémiách choroby lepšie predpovedať, u ktorých skupín ľudí existuje vyššie riziko úmrtia. Momentálne sú podľa štatistík totiž najviac ohrození pacienti vo vyššom veku alebo s existujúcimi chronickými ochoreniami, ako sú srdcové choroby či cukrovka.
Ďalším krokom vedcov je podľa Kedzierskej zistiť, prečo je imunitná reakcia pri niektorých prípadoch slabšia a nájsť spôsob, ako týchto pacientov chrániť.
„Teraz je naozaj dôležité porozumieť tomu, čo je odlišné u pacientov, ktorí na COVID-19 zomreli alebo majú vážnejší priebeh ochorenia, aby sme vedeli, ako ich môžeme chrániť.“ uviedla Kedzierska.
V januári sa tento austrálsky inštitút stal prvým na svete, ktorému sa podarilo vytvoriť nový koronavírus aj mimo Číny. Centrum odvtedy získalo ďalšie financovanie od austrálskej vlády, ako aj dary od rôznych spoločností a čínskeho miliardára Jack Ma.
Ďalšie články o koronavíruse:
Vesmír a veda
NASA už nemá miesto. Demoluje historickú 60-ročnú vzletovú platformu, štartovali z nej na Mesiac aj smrtiaci Challenger
Na Zemi dnes žijeme len vďaka náhode. Nasimulovali evolúciu 100 000 planét s prekvapivými výsledkami
Vesmírna sonda sa nezadržateľne blíži k Slnku. Len za rok urobila neuveriteľný progres
AKTUALIZOVANÉ NASA potvrdila, prečo zlyhal jeden motor rakety na Mesiac pri teste. Štart prekazili až príliš "konzervatívne" nastavenia
