Severná Kórea výrazne upravila svoju jadrovú doktrínu. Nové pravidlá počítajú s automatickým jadrovým protiúderom v prípade, že by bol vodca krajiny Kim Čong-un zabitý počas zahraničného útoku. Pchjongjang tým reaguje na rastúce obavy z moderných „dekapitačných“ operácií, ktoré v posledných rokoch ukázali svoju efektivitu na Blízkom východe.

Zmena bola podľa dostupných informácií prijatá ešte 22. marca počas zasadnutia Najvyššieho ľudového zhromaždenia v Pchjongjangu. Na verejnosť sa dostala až teraz prostredníctvom juhokórejskej spravodajskej služby NIS, ktorá o nej informovala tamojších predstaviteľov. Tému rozoberali viaceré zahraničné portály, ako NDTV či The News.

Kľúčová úprava sa týka článku 3 severokórejského jadrového zákona. Ten po novom stanovuje, že ak bude systém velenia jadrových síl ohrozený nepriateľským útokom, jadrový úder sa spustí „automaticky a okamžite“.Prakticky to znamená, že krajina chce eliminovať možnosť, že by likvidácia najvyššieho vedenia zabránila odpáleniu jadrových zbraní.

Kim Čong-un si pritom naďalej ponecháva priamu kontrolu nad jadrovým arzenálom. Nová politika však vytvára mechanizmus, ktorý má zabezpečiť odvetu aj v prípade chaosu alebo narušenia velenia.

Pre analytikov nejde len o symbolický krok. Severokórejský režim tým vysiela jasný odkaz Spojeným štátom aj Južnej Kórei, že pokus o odstránenie vedenia by mohol okamžite prerásť do jadrového konfliktu.

Irán bol podľa expertov varovaním

Podľa odborníkov prišla zmena krátko po udalostiach v Iráne, kde boli počas americko-izraelských operácií zabití viacerí vysokopostavení predstavitelia vrátane najbližších poradcov ajatolláha Alího Chameneího. Práve efektivita takýchto operácií mala v Pchjongjangu vyvolať značné obavy.

Expert na Severnú Kóreu Andrei Lankov z Kookmin University pre britské médiá uviedol, že podobná politika pravdepodobne existovala už skôr, no teraz získala ústavnú váhu a stala sa oficiálnou súčasťou jadrovej doktríny.

Podľa neho bola situácia v Iráne pre severokórejské vedenie „budíčkom“. Pchjongjang totiž videl, ako rýchlo dokázali moderné spravodajské a vojenské operácie ochromiť časť iránskeho vedenia.

TASR/AP

Severná Kórea je však v inom postavení než Irán. Patrí medzi najizolovanejšie štáty sveta a prístup cudzincov je extrémne kontrolovaný. Diplomatov, humanitárnych pracovníkov aj podnikateľov režim neustále monitoruje a pohyb v krajine je prísne obmedzený.

Práve izolácia môže podľa expertov komplikovať podobné operácie, aké boli údajne použité v Teheráne. Tam mali izraelské služby využívať kompromitované dopravné kamery či digitálne sledovanie pohybu osôb. V Severnej Kórei je však internet výrazne obmedzený a kamerové systémy sú oveľa menej rozšírené.

Pchjongjang posilňuje aj klasické zbrane

Obavy režimu sa podľa analytikov presúvajú najmä smerom k satelitnému sledovaniu. Kim Čong-un preto dlhodobo využíva mimoriadne prísne bezpečnostné opatrenia. Pri presunoch ho sprevádza rozsiahla ochranka a namiesto lietadiel často využíva silno obrnený vlak.

Napätie na Kórejskom polostrove zároveň rastie aj v oblasti konvenčných zbraní. Pchjongjang totiž plánuje ešte tento rok rozmiestniť nové delostrelecké systémy v blízkosti hraníc s Južnou Kóreou.

Štátna agentúra KCNA informovala, že Kim nedávno osobne kontroloval výrobu novej 155-milimetrovej samohybnej húfnice. Jej dostrel má presahovať 60 kilometrov, čo znamená, že by dokázala zasiahnuť aj oblasti v okolí Soulu. Juhokórejská metropola sa pritom nachádza približne 56 kilometrov od hranice.

Severná Kórea tvrdí, že nové delostrelecké systémy prinesú „významné zmeny“ pre pozemné operácie armády. V kombinácii s agresívnejšou jadrovou doktrínou však ide o ďalší signál, že režim sa pripravuje na scenáre, v ktorých počíta aj s priamym útokom na svoje najvyššie vedenie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky