V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovensko sa podľa environmentálnych organizácií dostalo do ekologického dlhu už začiatkom mája. Znamená to, že krajina spotrebovala viac prírodných zdrojov, než je Zem schopná za celý rok obnoviť, ak by rovnakým spôsobom žili všetci obyvatelia planéty. Oproti minulému roku pritom nastal ďalší negatívny posun.

Na problém upozornilo občianske združenie WWF Slovensko pri príležitosti takzvaného Dňa ekologického dlhu. Tento dátum každoročne ukazuje, ako rýchlo jednotlivé štáty vyčerpávajú dostupné prírodné kapacity planéty. V prípade Slovenska pripadol tento rok ešte skôr než vlani, keď nastal 10. mája.

„Fakt, že Slovensko dosahuje svoj ekologický dlh už začiatkom mája, ukazuje, že dlhodobo spotrebúvame viac, než nám príroda dokáže poskytnúť. Ak by každý na planéte žil ako my na Slovensku, potrebovali by sme takmer tri planéty Zem,“ upozornila riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

Dátum vypočítava organizácia Global Footprint Network na základe porovnania ekologickej stopy ľudstva a biologickej kapacity Zeme. Jednoducho povedané, sleduje sa, koľko zdrojov ľudia spotrebujú a koľko ich dokáže planéta prirodzene obnoviť. Ak spotreba prevyšuje dostupnú kapacitu, vzniká ekologický deficit.

Dôsledky podľa odborníkov nie sú iba teoretické. Negatívny dopad sa čoraz výraznejšie prejavuje aj v Európe vrátane Slovenska. Viditeľné sú najmä dlhšie obdobia sucha, degradácia pôdy, strata biodiverzity či častejšie extrémne výkyvy počasia.

WWF upozorňuje, že ekologický dlh sa odráža aj na stave prírody. Podľa Správy o stave planéty WWF z roku 2024 sa populácie voľne žijúcich živočíchov globálne znížili v priemere o 73 percent.

„To je jasný signál, že náš spôsob života je dlhodobo neudržateľný,“ zdôraznila Plassmann.

Za rastúcim tlakom na prírodné zdroje stojí viacero faktorov. Organizácie upozorňujú na vysokú spotrebu energie, intenzívne poľnohospodárstvo, nadmernú produkciu odpadu aj rastúce emisie uhlíka. Práve uhlíková stopa dnes tvorí významnú časť ekologického dlhu.

Podľa Global Footprint Network by výrazné zníženie emisií dokázalo posunúť Deň ekologického dlhu o celé mesiace. Ak by sa uhlíková zložka ekologickej stopy ľudstva znížila o polovicu, dátum by sa posunul o 93 dní.

Malé zmeny môžu priniesť veľký efekt

Ochranári zároveň tvrdia, že riešenia už existujú a nemusia byť výhradne systémové. Významný efekt by malo napríklad obmedzenie plytvania potravinami, väčšie využívanie verejnej dopravy či postupný prechod na rastlinnejšiu stravu.

Podľa prepočtov by samotné zníženie plytvania potravinami o polovicu posunulo ekologický dlh o 13 dní. Rovnaký efekt by prinieslo aj výraznejšie obmedzenie používania áut v prospech verejnej dopravy, bicyklov alebo chôdze. Ďalšie dni by pridalo predĺženie životnosti oblečenia či zníženie spotreby fosílnych palív.

WWF Slovensko preto pokračuje v projektoch obnovy riečnej krajiny, ochrany lesov a podpory biodiverzity. Organizácia tvrdí, že práve zdravé ekosystémy pomáhajú zadržiavať vodu, zmierňovať dopady klimatických zmien a zvyšovať odolnosť krajiny voči extrémom počasia, ktoré sú v Európe čoraz častejšie.