V tomto texte boli použité materiály SITA.

Európska únia pripravuje krízové scenáre pre prípad, že sa počas letnej sezóny výraznejšie zhorší situácia okolo dodávok leteckého paliva. Dôvodom sú rastúce ceny kerozínu aj napätie na Blízkom východe, ktoré vyvoláva obavy z obmedzenia dopravy cez strategický Hormuzský prieliv.

Hoci Brusel zatiaľ nehovorí o akútnom nedostatku paliva, viaceré letecké spoločnosti už začali reagovať. Najciteľnejšie sa problém dotýka nízkonákladových dopravcov, ktorí oznámili rušenie niektorých spojov a prehodnocujú ekonomiku prevádzky počas najvyťaženejšieho obdobia roka.

Hormuzský prieliv patrí medzi najdôležitejšie energetické trasy sveta. Ešte pred eskaláciou konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom cez neho smerovalo približne 20 percent leteckého paliva spotrebovaného v Európe. Ak by došlo k dlhodobejšiemu obmedzeniu dopravy v regióne, dôsledky by sa mohli prejaviť naprieč európskym letectvom vrátane cien leteniek či dostupnosti spojov.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen priznal, že Európska únia pripravuje aj variant horšieho vývoja. „Ešte nie sme v tejto situácii, ale môže k nej dôjsť,“ uviedol. Európska komisia preto plánuje vytvoriť takzvané palivové observatórium, ktoré bude priebežne sledovať zásoby, dovoz aj spotrebu pohonných hmôt v jednotlivých členských krajinách.

Brusel zvažuje výnimky pre aerolínie

Jedným z diskutovaných opatrení je aj dočasné uvoľnenie niektorých pravidiel pre letecké spoločnosti. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) má zverejniť odporúčania k možnému využívaniu amerického paliva Jet A na európskom trhu.

V Európe sa štandardne používa palivo Jet A-1, ktoré je vhodnejšie pre lety vo veľmi nízkych teplotách. Americké Jet A má vyšší bod tuhnutia, čo môže predstavovať riziko najmä pri diaľkových trasách vo veľkých výškach. Brusel však skúma, či by v prípade núdze mohlo slúžiť ako dočasná alternatíva.

EÚ zároveň zvažuje zmiernenie pravidiel pre takzvaný tankering. Ide o prax, pri ktorej lietadlá natankujú väčšie množstvo paliva na lacnejšom letisku, aby sa vyhli drahšiemu tankovaniu v inej krajine. Tento postup je bežne obmedzovaný z ekologických dôvodov, no počas krízovej situácie by mohol aerolíniám pomôcť znižovať náklady.

Diskutuje sa aj o flexibilnejšom prideľovaní letiskových slotov. Aerolínie, ktoré by museli dočasne obmedziť niektoré spojenia, by tak nemuseli automaticky prísť o svoje lukratívne časy na pristátie a odlet.

Súčasná situácia zároveň posilňuje tlak na rozvoj alternatívnych leteckých palív v Európe. Odborníci upozorňujú, že závislosť od dovozu fosílnych palív predstavuje dlhodobé riziko nielen pre ceny dopravy, ale aj pre energetickú bezpečnosť kontinentu.

Expert na dopravu Matteo Mirolo pripomenul, že práve podobné krízy ukazujú význam investícií do udržateľných leteckých palív. Podľa neho nejde iba o klimatické ciele, ale aj o posilnenie energetickej suverenity Európy v čase rastúcej geopolitickej neistoty.