Čína s Ruskom našli slabinu USA. Pentagon už vyvíja nezastaviteľnú zbraň s doletom až 3 700 km

Americké strely dlhého dosahu narážajú na problém, ktorý už Pentagon nechce prehliadať. Čína a Rusko budujú čoraz výkonnejšie vrstvy protivzdušnej obrany a podľa americkej agentúry DARPA môžu postupne obmedziť účinnosť zbraní, na ktoré sa USA spoliehajú pri útokoch z bezpečnej vzdialenosti.

Odpoveďou má byť Next Generation Hypersonic Cruise Missile, skrátene NGHCM. DARPA hľadá koncepciu hypersonickej riadenej strely so vzduchom dýchajúcim motorom, ktorá by dokázala preniknúť cez moderné obranné systémy, počas letu manévrovať a zostať dostatočne lacná na výrobu vo väčších počtoch.

Zatiaľ však nejde o objednávku hotovej zbrane. Agentúra 7. augusta zverejnila iba výzvu na predkladanie informácií, cez ktorú chce zistiť, čo sú firmy a výskumné tímy reálne schopné postaviť. Odpovede očakáva do 6. októbra 2026, uvádzajú oficiálne podklady na SAM.gov.

Obranné štíty zosilneli, náskok sa stenčuje

DARPA vo výzve upozorňuje, že rýchle rozširovanie integrovaných systémov protivzdušnej obrany ohrozuje operačnú voľnosť amerických síl a znižuje účinnosť súčasných zbraní určených na útok z veľkej vzdialenosti.

Takýto obranný systém netvorí jediný radar a niekoľko odpaľovacích zariadení. Ide o prepojenú sieť senzorov, lietadiel, rakiet, systémov elektronického boja a veliteľských stanovíšť. Jedna vrstva cieľ odhalí, ďalšia spresní jeho polohu a ďalšia vyšle interceptor. Útočiaca strela tak musí prežiť celý reťazec obrany.

Čína aj Rusko do týchto systémov masívne investovali. Pentagon preto nehľadá iba rýchlejšiu náhradu existujúcich striel. NGHCM má kombinovať rýchlosť, dolet, letovú výšku, nízku zistiteľnosť a manévrovateľnosť tak, aby obrancovi skrátil čas na reakciu a sťažil výpočet bodu zachytenia.

Defense News upozorňuje, že DARPA chce zároveň zbraň, ktorú bude možné vyrábať vo veľkom. Práve cena patrí medzi slabiny hypersonických programov. Experimentálny stroj môže dosiahnuť pôsobivé parametre, no armáde veľmi nepomôže, ak si môže dovoliť iba niekoľko kusov.

Scramjet nepotrebuje niesť všetok kyslík

Základom pripravovanej strely má byť náporový motor s nadzvukovým spaľovaním, známy ako scramjet. Na rozdiel od klasického raketového motora si nemusí niesť všetko okysličovadlo v nádržiach. Kyslík získava priamo z atmosféry, čo môže uvoľniť časť hmotnosti pre palivo, hlavicu alebo väčší dolet.

Má to však háčik. Scramjet nezačne účinne pracovať pri nízkej rýchlosti. Strela preto potrebuje urýchľovací stupeň, ktorý ju najskôr dostane na dostatočne vysokú rýchlosť. Až potom prevezme pohon náporový motor.

Konštruktéri zároveň musia zvládnuť extrémne zahrievanie povrchu, stabilné spaľovanie v prúde vzduchu letiacom nadzvukovou rýchlosťou, riadenie strely a fungovanie elektroniky. DARPA preto žiada riešenia v oblasti vysokoteplotných materiálov, energeticky bohatých palív, tepelných systémov, urýchľovacích motorov aj napájania ovládacích prvkov.

Američania pritom nezačínajú od nuly. DARPA už v programe HAWC skúšala hypersonické strely poháňané scramjetom. O jednom z prvých úspešných testov sme na FonTechu informovali ešte v roku 2021. NGHCM má predchádzajúce experimenty posunúť smerom k integrovanej a operačne použiteľnej zbrani.

The difference between turbojet, ramjet, and scramjet engines.

[?️ techsight]pic.twitter.com/rABkXY4qfv

— Massimo (@Rainmaker1973) August 2, 2026

Jedna strela pre stíhačky, bombardéry aj lode

DARPA zatiaľ neurčila jediný spôsob odpálenia. Medzi zvažovanými platformami uvádza taktické stíhačky, externé aj vnútorné závesníky bombardérov, pozemné odpaľovacie zariadenia a vertikálne šachty na vojnových lodiach.

Práve výber nosiča zásadne ovplyvní rozmery zbrane. Strela ukrytá v trupe bombardéra musí rešpektovať presné priestorové limity. Väčší pozemný variant môže niesť viac paliva alebo ťažší náklad, stratí však univerzálnosť menšej leteckej verzie.

Agentúra od záujemcov žiada, aby vysvetlili, ako chcú vyvážiť nosnosť, rýchlosť, letovú výšku a dolet s manévrovateľnosťou, tepelnou stopou a počtom striel, ktoré unesie jedna platforma. Presné technické minimum zatiaľ nestanovila.

Označenie hypersonická znamená, že strela má prekročiť päťnásobok rýchlosti zvuku. Konkrétne číslo však vo výzve nie je. Rovnako opatrne treba čítať údaj o vzdialenosti 250 až 2 000 námorných míľ, teda približne 460 až 3 700 kilometrov. DARPA žiada, aby sa skúšobný systém dal škálovať pre misie v tomto rozpätí. Nejde o potvrdený dolet budúcej rakety.

Russian Ministry of Defense

Rusi ukázali, že „nezastaviteľné“ zbrane neexistujú. Zatiaľ

Najbližším verejne známym súperom pripravovanej americkej strely je ruský 3M22 Zircon. Ide o hypersonickú riadenú strelu poháňanú scramjetom, ktorú Rusko zaviedlo do výzbroje a použilo aj proti Ukrajine.

Moskva ju prezentovala ako zbraň schopnú preniknúť cez súčasnú protivzdušnú obranu. Bojová realita je menej jednoznačná. Ukrajina tvrdí, že časť striel Zircon dokázala zostreliť pomocou systémov Patriot. Nezávisle overiť presnú úspešnosť týchto zásahov je náročné, no už samotné hlásenia ukazujú, prečo nemožno žiadnu hypersonickú strelu označiť za nezastaviteľnú.

„RUSSIA UNVEILS ZIRCON HYPERSONIC MISSILE“

Russia has officially revealed the design of its much-anticipated 3M22 Zircon hypersonic missile.

The Russian Ministry of Defense released a video showcasing the missile’s launch from a Russian combat ship, marking a significant step… pic.twitter.com/5rIoIFd5z1

— Global Strategy (@World_At_War_6) March 31, 2025

Rýchlosť komplikuje obranu, no nezaručuje automatický prienik. Výsledok závisí od trajektórie, manévrovania, viditeľnosti pre radary, pripravenosti obsluhy aj rozmiestnenia interceptorov. Hypersonická zbraň môže obrancovi ponechať minimum času, stále však čelí fyzike, senzorom a čoraz výkonnejším výpočtovým systémom.

FonTech už informoval aj o operačnom nasadení Zirconu proti Ukrajine, pri ktorom zostali výsledky zásahu nejasné. Propagačné parametre a reálna bojová účinnosť totiž nie sú to isté.

Najťažšia úloha nebude prekonať Mach 5

DARPA od záujemcov nechce iba návrh strely. Žiada aj zrýchlený harmonogram prvého letu a nové metódy skúšania, ktoré umožnia zbierať dáta bez dlhých príprav a nápadných signálov blížiaceho sa testu.

Najväčšou výzvou môže byť spojenie vlastností, ktoré si navzájom odporujú. Väčší dolet potrebuje viac paliva. Prudké manévre spotrebúvajú energiu a skracujú dosah. Tepelná ochrana zvyšuje hmotnosť. Nízka cena zas núti konštruktérov obmedziť používanie exotických materiálov a drahých výrobných postupov.

Program NGHCM preto zatiaľ nie je novou americkou superzbraňou. Je to priznanie, že rýchlosť sama nestačí a súčasné strely môžu proti modernej obrane postupne strácať výhodu. Až reakcie priemyslu ukážu, či sa predstava DARPA môže zmeniť na lietajúci demonštrátor – a neskôr na zbraň, ktorú Pentagon dokáže vyrábať v počtoch významných pre skutočný konflikt.

Čítajte viac z kategórie: Novinky