Metóda genetickej modifikácie CRISPR naráža podľa portálu Interesting Engineering na vážne problémy. Vedci zistili, že editovanie génov takýmto spôsobom môže viesť až k destabilizácii genómu a v konečnom dôsledku až k rakovine, napriek tomu ale predstavuje kľúčovú technológiu s obrovským potenciálom v oblasti medicíny.

Vyhrala Nobelovu cenu

Metód na úpravu génov majú vedci v rukách hneď niekoľko, avšak práve CRISPR je jednou z najsľubnejších a konkrétna metóda s názvom CRISPR-Cas9 je z nich najrozšírenejšia. Podľa výsledkov štúdie prezentovanej v žurnále Nature má ale CRISPR-Cas9 nový vedľajší účinok, ktorého dôsledkom je destabilizácia genómu a z dlhodobého hľadiska zvýšenie rizika rakoviny.

Ľudstvo má v rukách CRISPR len približne jednu dekádu a Nobelovu cenu zabezpečila v roku 2020, takže sa naďalej jedná o veľmi mladú technológiu, ktorá potrebuje dodatočný výskum, experimenty a skúšky. Platí to o to viac, keďže sa jedná o technológiu spojenú s biológiou a genetikou, ktoré dokážu byť do istej miery nevyspytateľné a manipulácia s nimi extrémne náročná.

K prvým klinickým testom navyše došlo len v roku 2020 po tom, čo ich schválili úrady a z ich výsledkov vedci ťažia doteraz, pričom sa snažia o metóde zistiť čo najviac skôr, než sa začne používať oveľa viac. Nová štúdia sa pritom zameriava na T-bunky, ktoré CRISPR využíva a ich vplyv na ľudské telo, píše The New York Times.

Dvojsečná zbraň

Aj keď sa o tejto metóde v rámci genetickej úpravy rozpráva ako o morálne otáznej technológii a mnohí sa obávajú úpravy génov napríklad za účelom zmeny vzhľadu dieťaťa, v skutočnosti je jej úloha oveľa praktickejšia a dôležitejšia. Vedci ňou primárne riešia ochorenia orgánov, rakovinu pečene či ochorenia spôsobené genetickým fondom jedinca.

Nový výskum naznačuje, že upravené bunky môžu stratiť až do 10 % genetického materiálu v dôsledku destabilizácie genómu, čím sa naskytuje možnosť pre vznik rakoviny. Vedci stojaci za štúdiou však dodávajú, že sa na tieto nedostatky pozreli bližšie napriek tomu, že výhody CRISPR zásadne prevyšujú možné nevýhody či vedľajšie účinky.

„V skutočnosti sme vyvinuli, v rámci iných štúdií, ďalšie liečby na základe CRISPR a to vrátane sľubnej terapie proti ochoreniu AIDS. Založili sme dve spoločnosti, z ktorých jedna využíva CRISPR a druhá sa mu úmyselne vyhýba. Inak povedané, snažíme sa posúvať túto technológiu vpred a zároveň upozorňovať pred jej možnými rizikami,“ vysvetľujú autori štúdie.

Genetické inžinierstvo je naďalej oblasťou s obrovským potenciálom, takisto ale predstavuje aj množstvo etických otázok, pre ktoré je veľmi ťažké nájsť jasnú kompromisnú odpoveď. Vedci dodávajú, že si nevyberajú stranu a snažia sa ľudstvu predstavovať ako výhody, tak aj nevýhody a možné riziká.