zdroj: FonTech

Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Aktivuj

Nie je náhoda, že hoaxy a dezinformácie okolo prebiehajúcej pandémie koronavírusu sa počas posledných týždňov stávajú poprednou témou na slovenskom internete. Tento víkend Slovensku započalo plošné testovanie obyvateľstva, ktoré nahrávalo do kariet všetkým konšpirátorom. Polícia SR preto na svojom Facebooku zverejnila „hitparádu“ tých najzdieľanejších hoaxov, ktoré sa v posledných dňoch šíria po internete.

Na konšpirácie ohľadom ochorenia COVID-19 či šírení koronavírusu po svete sme si zvykli už na jar počas prvej vlny pandémie. Niektoré vtedy došli až do takých extrémov, že vyústili napríklad až k zapaľovaniu stožiarov s 5G vysielačmi, o ktorých konšpirátori tvrdili, že šíria koronavírus. Do boja proti podobným dezinformáciám sa preto postupne zapojili viaceré krajiny EÚ vrátane Slovenska a pri filtrovaní hoaxov pomáha aj sociálna sieť Facebook, cez ktorú tieto správy konšpirátori často šíria.

Počas prebiehajúcej druhej vlny sa vrece s dezinformáciami najviac roztrhlo práve počas posledných týždňov, čo je dôsledkom aktuálneho plošného testovania občanov SR, na ktoré sa väčšina nových hoaxov viaže. Tu je prehľad tých najzdieľanejších „overených informácií a príbehov“, na ktoré si na Facebooku mohol posledný týždeň naraziť.

Plošné testovanie načipuje ľudí a následne ich ovládne cez 5G

Príspevky šíriace túto zmes hoaxov sa vyskytli vo viacerých dezinformačných skupinách, pričom odkazovali na údajné očipovanie Slovákov počas plošného testovania nanobotmi a aditívami, ktoré otrávia organizmus. Konšpirácia ďalej pokračuje ovládaním ľudí prostredníctvom 5G sietí, ktoré majú riadiť spomínané nanoboty. Spustenie 5G má prebiehať pod dohľadom NATO a celý proces je súčasťou plánu Igora Matoviča.

Statusy zdieľalo viac než 2500 ľudí a venovať sa im začala aj kriminálna polícia. Pre redakciu Fontech.sk sa k prípadu vyjadrila aj hovorkyňa Prezídia PZ SR, pplk. Ing. Denisa Bárdyová a informovali sme ťa o ňom v tomto článku.

Testovanie môže spôsobiť poškodenie mozgu

Strážci zákona pred časom upozornili aj na zlú interpretáciu vedeckého článku, ktorý bol publikovaný v časopise JAMA Otolaryngology–Head & Neck Surgery, pričom opisoval ojedinelý prípad ženy so zriedkavou vadou spôsobujúcou fraktúry a drobné otvory v lebke, kvôli ktorej jej výter sliznice pre nevedomosť o vade skutočne spôsobil problémy. 

Ako však býva zvykom, tento článok sa objavil na viacerých dezinformačných portáloch s titulkami opisujúcimi závažné poškodenie mozgu pri testovaní, ktoré väčšina ľudí bez kontextu zdieľala ďalej, až dokým naň neupozornila polícia.

Zdravotníci fingujú pandémiu, nosia umelé figuríny

V júni sa v Mexiku začala šíriť fotografia, ktorá zobrazuje zdravotnícky personál so špeciálnym zariadením, prostredníctvom ktorého nosia figurínu, pričom išlo pravdepodobne o záber z cvičenia, ktoré obyčajne absolvujú aj záchranné zložky na Slovensku. Konšpirátori ju samozrejme pripojili k tvrdeniam o tom, že zdratovníci tak umelo navyšujú počet obetí pandémie. 

Fotografia sa počas nasledujúcich mesiacov šírila po celom svete a netrvalo dlho, kým ju počas posledných týždňov neprebrala aj slovenská dezinformačná scéna.

Testovanie na koronavírus je škodlivé, konšpirátori si vymysleli nové orgány

U týchto hoaxov, ktoré zdieľalo najviac používateľov počas minulého týždňa, išlo opäť o zlú interpretáciu vedeckého článku, no tentokrát si konšpirátori tak trochu „pomýlili“ výter z nosa s operáciou nádoru hypofýzy (časť mozgu).

Hoax sa na Slovensku ešte k tomu objavil ako zmutovaný preklad článku z českej dezinformačnej stránky a vo vetách, kde príspevok pôvodne odkazuje na hypofýzu, čo je v českom preklade „podvěsek mozkový“, písal slovenský príspevok o „prímestskom mozgu” a “mozgovom module”, doplnil pre Políciu SR lekár Marián Jánoš.

Samotný zákrok pritom prebieha v celkovej anestéze a chirurg musí počas neho preraziť kosť, čo je vidno aj na priloženom obrázku. S výterom sliznice však nemá vôbec nič spoločné.

Na odberných miestach sa netestuje, pribúdajúce čísla sú vymyslené

Počas druhej vlny zaznamenalo Slovensko omnoho väčší počet denne pribúdajúcich prípadov ochorenia COVID-19 ako na jar, čomu však niektorí konšpirátori neverili a zverejňovali fotografie a videá prázdnych odberných miest v Bratislave.

Tieto zábery však s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli v ranných hodinách alebo mimo prevádzkových hodín zariadení. Napriek tomu ich však zdieľalo viac než 10 000 ľudí a boli odovzdané na preverenie kriminálnej polícií.

„Liečebné“ video Mariána Kotlebu

Pred pár dňami sme boli svedkami bizarného videa predstaviteľa politickej strany ĽSNS Mariána Kotlebu, v ktorom informoval o svojej „liečbe“ koronavírusu vodkou zmiešanou so sirupom proti kašľu. Okrem jeho fanúšikovskej základne si ho však všimol aj samotný Facebook, ktorý predmetné video zmazal po 2 dňoch od zverejnenia. Šíriť sa však môže naďalej prostredníctvom iných kanálov, napríklad cez platformu Vimeo.

Zobraziť celú galériu (1)
Screenshot/Vimeo

Reakciou na odstránenie videa bola sťažnosť Kotlebu v statuse, kde informoval, že údajne ide o „obmedzenie slobody názoru“. Facebook však video odstránil z dôvodu, že informácie o takejto „liečbe“ koronavírusu môžu byť pre ľudí nebezpečné.

Na tento svojvoľne naordinovaný mix vodky a sirupov proti kašľu reagoval na Facebooku krátko po vydaní videa aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý varoval pred kombináciou sirupov s alkoholom.

Očkovanie počas plošného testovania

Policajným zložkám sa včera dostala do rúk aj poplašná správa vo forme audionahrávky, ktorej autor hovorí, že v antigénových testoch sa bude nachádzať aj špeciálna „očkovacia látka“, ktorá do tela človeka vnikne počas výteru sliznice.

Zobraziť celú galériu (1)
Pixabay

Podľa nahrávky tento „nový“ spôsob vakcinácie, ktorý bol, ako inak, údajne vyvinutý v USA, doposiaľ nebol vyskúšaný celoplošne, a premiér Igor Matovič sa na jeho „otestovaní“ na Slovákoch mal dohodnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Polícia do pátrania po autorovi tejto poplašnej správy zapojila aj verejnosť, pričom tipy na to, komu hlas v nahrávke patrí, prijíma aj prostredníctvom súkromných správ na sociálnej sieti.

Úplatky za uvedenie príčiny smrti

Čerešničkou na záver je príbeh konšpirátora Petra, ktorý na Facebooku tvrdil, že nepozná nikoho v svojom okolí s príznakmi alebo potvrdeným koronavírusom a následne pokračoval so „100 % pravdivým príbehom od švagrininej známej“, s ktorým bol dokonca ochotný vypovedať aj pred NAKA.

Od tejto známej údajne po smrti starej mamy úrady žiadali uviesť príčinu smrti ako ochorenie COVID-19, za čo jej mali ponúknuť odmenu 1000 €. Príspevok v priebehu pár dní zdieľalo vyše 4000 ľudí a konšpirátor stiahol chvost až vtedy, keď mu na dvere zaklopali policajné zložky, pričom uviedol, že išlo o sprostredkované informácie od inej osoby, ktorá k nim však po preverení nevedela nič viac povedať. 

Zobraziť celú galériu (1)
Freepik (Úprava redakcie)

Konšpirácie z internetu nezmiznú, dôležité je odlišíť ich od skutočne overených informácií

Facebookom sa denne premelie obrovské množstvo správ a informácií od ľudí, ktoré však niekedy môžu pochádzať z pochybných zdrojov alebo nepodložených príbehov. Hoaxy a dezinformácie sa vo veľkom rozšírili najmä po vypuknutí pandémie koronavírusu, ale s istotou môžeme povedať, že tu ostanú aj po jej skončení.

Bludným správam môže uveriť obrovské množstvo ľudí a tak je veľmi dôležité rozlišovať naozaj pravdivé a overené informáciou. Stokrát opakovaná lož sa však často stáva pravdou a nie je preto náhodou, že sa konšpiračné statusy a príspevky často šíria ďalej. Pokiaľ už na nejaký narazíš, najlepším riešením je ho ignorovať a prípadne aj nahlásiť ako podvod.

Užitočné odkazy s overenými informáciami, ktoré odporúča Ministerstvo vnútra SR:

Ako nahlásiť podvodný príspevok na Facebooku:

  1. Kliknúť na ikonu troch bodiek v pravom hornom rohu
  2. Zvoliť možnosť „Získať podporu alebo nahlásiť príspevok“
  3. Vybrať niektorú zo zobrazených možností alebo zvoliť „Niečo iné“
  4. Zo zoznamu potom stačí vybrať „Podvod“ a odoslať hlásenie

Nedávne prípady, kedy Facebook zasiahol v SR kvôli dezinformáciám: 

  • Ministerstvo zdravotníctva podalo žalobu na jeden z najväčších konšpiračných webov na Slovensku – Bádateľ.net. Bližšie sme sa tejto téme venovali TU.
  • Na zdieľanie dezinformačných statusov dopláca aj konšpiračný web Zem a Vek, sociálna sieť mu zrušila šírenie statusov a obmedzila dosah. Viac detailov nájdeš TU.

Polícia potvrdzuje, že eviduje aj trestné oznámenia „v súvislosti so šírením nepravdivých správ ohľadne nákazlivého ochorenia COVID-19 prostredníctvom elektronických sietí„. Konkrétne prípady ale hovorkyňa policajného prezídia neuviedla, no redakciu FonTech.sk informovala, že „vo veci týchto trestných oznámení sú vedené konania pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy podľa § 361 Trestného zákona„.

Pripomeňme, že Facebook je súkromná spoločnosť, ktorá má nastavené pravidlá pre používateľov a je v jej kompetencii, aby v prípade ich porušenia zakročila. Spraviť tak ale môže aj na podnety štátnych orgánov či samotných používateľov po vyhodnotení predmetných príspevkov. Dezinformačné statusy majú totiž dosah k miliónom ľuďom. Pred samotným zdieľaním príspevkov je vhodné overiť si fakty aj svojpomocne.

Na Slovensku je dostupných hneď viacero nástrojov, ktoré umožňujú kontrolu informácií. Overiť si konšpirátorské weby môžeme na stránke Konšpirátori.sk, ktorá obsahuje databázu webov šíriacich hoaxy a klamlivý či podvodný obsah. Okrem toho je možné využiť aj Checkbota, prvého bota pre Messenger, ktorý používateľom pomáha s overovaním informácií. Zároveň je rozumné zdieľať informácie len z overených zdrojov.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú