zdroj: NASA/ESA/CSA/STScl/Úprava redakcie

Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Aktivuj

Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) je infračervený kozmický ďalekohľad, ktorého hlavnou vedeckou úlohou je pozorovanie tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre. Najmä tých, ktoré presahujú vzdialenosti pozorovateľné pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu alebo pozemných staníc.

Veľkolepý objav JWST

JWST je považovaný za najmodernejší teleskop súčasnosti, pričom za svoju pomerne krátku „kariéru“ stihol urobiť už niekoľko prelomových objavov. Na svoje konto teraz pridáva ďalší, podľa NASA sa totiž prostredníctvom JWST podarilo vôbec po prvýkrát vo vesmíre objaviť kriticky dôležitú uhlíkovú molekulu.

ESA/Webb, NASA, CSA, M. Zamani (ESA/Webb), and the PDRs4All ERS Team

Presnejšie tím vedcov použil JWST na detekciu novej zlúčeniny uhlíka vo vesmíre, ktorá je známa ako CH3+ (metylový katión – existuje v plynnom stave, inak ho nie je možné pozorovať). Objav tejto molekuly vo vesmíre je kriticky dôležitý, pretože CH3+ napomáha tvorbe zložitejších molekúl na báze uhlíka.

Existencia CH3+ vo vesmíre bola predpovedaná ešte v 70. rokoch minulého storočia, avšak až schopnosti JWST umožnili jej pozorovanie, píše ESA na svojom webe.

Metylový katión bol objavený v relatívne mladom hviezdnom systéme známom ako d203-506. Ten sa nachádza iba 1 350 svetelných rokov od Zeme v hmlovine Orion a stále so sebou nesie protoplanetárny disk.

Vzhľadom na to, že uhlíkové zlúčeniny predstavujú základ všetkého známeho života vo vesmíre, sú pre vedcov nesmierne zaujímavé a môžu napovedať mnoho o tom, ako sa na Zemi vyvinul život – prípadne o tom, ako sa mohol potenciálne život vyvinúť na iných planétach.

Vo všeobecnosti tím odborníkov poznamenáva, že molekuly pozorované v d203-506 sú úplne odlišné od typických protoplanetárnych diskov. Hlavnou príčinou pritom je absencia známok vody.

Čo je na tom divné?

Zatiaľ čo hviezda v d203-506 je malý červený trpaslík s hmotnosťou rovnajúcou sa zhruba desatine hmotnosti Slnka, celý systém je bombardovaný silným ultrafialovým žiarením z blízkych horúcich, mladých a masívnych hviezd.

Vzhľadom na to, že sa predpokladá, že UV žiarenie zničí zložité organické molekuly, objav CH3+ môže byť na prvý pohľad pomerne veľkým prekvapením. Vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature však predpokladajú, že UV žiarenie v skutočnosti môže podmieniť vznik, respektíve poskytnúť zdroj potrebnej energie pre vznik CH3+.

Dôvodom má byť dlhodobé vystavenie protoplanetárnych diskov intenzívnemu UV žiareniu, ktoré výrazne ovplyvňuje ich chémiu. Pozorovania JWST totiž ukázali, že disky, ktoré nie sú vystavené silnému UV žiareniu z blízkeho zdroja, majú vysoké množstvo vody. V konkrétnom prípade vedci nenašli žiadnu vodu. Z toho vyplýva, že ultrafialové žiarenie dokáže úplne zmeniť chémiu protoplanetárnych diskov.

„Toto jasne ukazuje, že ultrafialové žiarenie môže úplne zmeniť chémiu protoplanetárneho disku. V skutočnosti môže hrať rozhodujúcu úlohu v skorých chemických štádiách vzniku života,“ nazdáva sa vedec Olivier Berné.

Jedinečné priestorové a spektrálne rozlíšenie JWST z neho robí podľa výskumníukov ideálny nástroj na pozorovanie a detekciu týchto kľúčových molekúl, pričom otvára nové dvere do sveta „medzihviezdnej organickej (uhlíkovej) chémie“. Objav je obzvlášť dôležitý aj preto, lebo „molekulové ióny obsahujúce uhlík reagujú s inými malými molekulami za vzniku zložitejších organických zlúčenín aj pri nízkych medzihviezdnych teplotách“

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú