Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Vesmírna energetika môže mať už čoskoro nové využitie, aj keď sme ju doteraz nezačali používať. Vedci prichádzajú s novými metódami, ktoré umožnia oveľa jednoduchšie a efektívnejšie skúmať aj tie najnehostinnejšie svety, informuje portál Universe Today. Novým cieľom je planéta, ktorá svojimi pekelnými podmienkami zabila už niekoľko ambicióznych sond.

Energiu pošleme na Venušu

Ľudstvu sa viackrát podarilo pristáť na Marse či na Mesiaci, napriek viacerým pristátiam na Venuši však ostáva táto planéta, druhá od Slnka, prevažne nepreskúmaná. Hustá a horúca atmosféra obsahujúca žieravé látky nesmierne komplikuje priamy prieskum. Najviac sond poslalo ľudstvo k Venuši v 60-tych a 70-tych rokoch, pričom priamo na jej orbitu sonda neletela už od roku 2010.

Najväčší záujem o túto planétu, na ktorej sa môže napriek hrozivým podmienkam nachádzať život, prejavil Sovietsky zväz, ktorého sondám sa dokonca podarilo na Venuši pristáť. Na povrch Venuše však čoskoro zamieri misia DAVINCI+, ktorá prináša niekoľko výziev. Jednou z nich je problematika zásobovania takéhoto pristávacieho modulu energiou, bez ktorej nemôže fungovať.

NASA / GSFC

V novej štúdii vedci popisujú metódu, ktorá bola pôvodne vyvinutá pre použitie na zemskej orbite a na Zemi samotnej. Experti sa totiž snažia vybudovať na obežnej dráhe elektrárne, ktorých získanú energiu by odosielali na povrch Zeme pomocou mikrovlnných lúčov. Podobnú metódu chcú teraz použiť na zásobovanie sondy na povrchu Venuše.

Život na nej nie je vylúčený

Napriek nehostinným podmienkam sa podľa vedcov môže na povrchu Venuši, či dokonca pod ním, aj naďalej nachádzať život aspoň v mikrobiálnej forme. Problémom v jeho výskume sú však práve podmienky, ktoré ľudstvu znemožňujú vyslať na povrch flexibilnú sondu.

Prekvapivo efektívne

Klasické zariadenia na získavanie a ukladanie elektrickej energie sú na povrchu Venuše kvôli vysokému tlaku, teplote a korozívnemu prostrediu prakticky nepoužiteľné. Aj keď je Venuša k Slnku bližšie, kvôli hustej atmosfére sa na jej povrch dostáva len málo slnečného žiarenia a elektráreň na orbite preto môže byť ideálnym riešením.

Podľa doterajších zistení dokáže spomínaný lúč prekonať aj rôzne prekážky, ako sú napríklad mračná. Mraky na Venuši sú však oveľa hustejšie, ich vrstva je hrubšia a zloženie odlišné. To však nie je jediný problém, ktorý Venuša v tomto smere prináša. Jej rotácia je príliš pomalá, čo znamená, že sa jej geostacionárna orbita nachádza nesmierne vysoko, kvôli čomu je nestabilná.

Russian Academy of Sciences

Alternatívnym riešením je vysielanie energie k sonde pri každom obehu okolo planéty, čo môže byť dostatok na jej prevádzku. Kvôli vysokému obsahu CO2 v atmosfére Venuše je napríklad možné použiť lasery, ktoré budú o niečo efektívnejšie v prenose energie. Pre skrátenie lúča je možné použiť balón nachádzajúci sa približne v strednej vrstve atmosféry, kde dostane dostatok slnečného žiarenia a zároveň nemusí lúčom prevŕtavať príliš husté mračná.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú