Ľudstvo sa už čoskoro dočká úplne novej formy výroby elektrickej energie, ktorej zásoba bude prakticky neobmedzená a príde priamo z vesmíru. Ako totiž informuje portál Engadget, Japonsko sa chystá prekvapivo skoro demonštrovať technológiu na výrobu energie na obežnej dráhe a jej následné posielanie na povrch Zeme.

Čerstvá technológia

V bezdrôtovom prenose energie spravilo Japonsko obrovský prelom v roku 2015, keď sa vesmírnej agentúre JAXA podarilo preniesť výkon o sile 1,8 kW na vzdialenosť vyše 50 metrov. Jedná sa síce len o výkon vystačujúci pre poháňanie elektrickej varnej kanvice či dvoch alebo troch pračiek. Pre vznikajúcu oblasť vesmírnej energetiky je však aj to nesmierne veľkým skokom vpred.

V rámci nového projektu sa súkromná spoločnosť pokúsi o vynesenie série malých satelitov na obežnú dráhu Zeme. Tieto družice budú vytvárať elektrickú energiu pomocou fotovoltických panelov a následne ju odosielať na Zem, na vzdialenosť stoviek km, kde ju spracujú špeciálne kolektory a premenia ju opäť na elektrickú energiu.

EOS Space Systems

Takýto koncept nie je ani zďaleka novinkou a ľudstvo nad ním uvažovalo ešte koncom 60-tych rokov minulého storočia.

Až dnes sa však darí robiť pokroky v technológiách, ktoré spravia z takejto energie prakticky využiteľnú technológiu. Japonsko má začať posielať takúto energiu z orbity na Zem už v roku 2025 a nie je jediné, ktoré sa o čosi podobné snaží.

Stanica vážiaca tisícky ton

Ako vysvetľuje NikkeiAsia, Japonsko chce v rámci tohto projektu vyslať solárne panely do výšky až 36 000 km, vďaka čomu budú mať prakticky nepretržitý výhľad na Slnko a budú tak oveľa efektívnejšie ako panely na Zemi. Energia bude premieňaná na mikrovlnné žiarenie, ktoré na Zemi zariadenia premenia naspäť na elektrickú energiu.

ESA

Podobné plány má aj Veľká Británia, ktorá chce vybudovať na obežnej dráhe stanicu vážiacu neuveriteľných 2 000 ton, teda približne 5-krát viac ako Medzinárodná vesmírna stanica. Na tento projekt chce britská vláda vyčleniť až 16 miliárd libier, teda 19 miliárd eur, takže pôjde o skutočne megalomanské úsilie.

Prijímacia anténa na Zemi má dosiahnuť plochu 6,7 x 13 km a systém dosiahne výkon 2 000 MW, čo je porovnateľné s jadrovými elektrárňami. Takáto vesmírna elektráreň má však jednu zásadnú výhodu. Slnečné žiarenie dokáže na rozdiel od solárnych článkov na Zemi zbierať nepretržite a jej efektivitu neznižuje ani zemská atmosféra či počasie.