Aktualizované 2.5.2026

Téma takzvaných večných chemikálií sa v Európskej únii posunula do ďalšej fázy. Európska chemická agentúra ECHA otvorila 26. marca 2026 konzultáciu k návrhu stanoviska svojho Výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu k obmedzeniu PFAS. Konzultácia trvá do 25. mája 2026 a zbiera najmä údaje o dopadoch zákazu na jednotlivé odvetvia, dostupnosti náhrad a technickej uskutočniteľnosti alternatív.

Európsky parlament v podkladoch pre výbor ENVI uvádza, že konečné stanovisko má ECHA prijať do konca roka 2026. Až potom môže Európska komisia predložiť konkrétne obmedzenie na diskusiu a hlasovanie v príslušnom výbore REACH, kde sedia členské štáty.

Účet za nečinnosť ide do stoviek miliárd eur

Brusel má zároveň na stole novú ekonomickú štúdiu, ktorá dáva celej debate tvrdší finančný rámec. Európska komisia v januári 2026 uviedla, že pokračovanie dnešnej úrovne znečistenia PFAS môže stáť Európu do roku 2050 približne 440 miliárd €. Ide o konzervatívny odhad, pretože zdravotné náklady pokrývajú iba niekoľko už regulovaných látok z tisícov existujúcich PFAS.

Komisia zároveň upozorňuje, že zásah pri zdroji do roku 2040 by mohol ušetriť približne 110 miliárd €, zatiaľ čo samotné čistenie znečistenej vody by stálo viac než 1 bilión €.

Štúdia nepočíta všetko, reálny účet môže byť vyšší

Samotná štúdia zverejnená cez Publikačný úrad EÚ pracuje so 4 scenármi: pokračovanie dnešného stavu, splnenie limitov smernice o pitnej vode, splnenie environmentálnych noriem kvality a úplný zákaz výroby a používania PFAS. Autori modelovali vývoj v rokoch 2024 až 2050, pričom počítali zdravotné dopady, náklady na sanáciu pôdy, čistenie vody aj straty v ekosystémoch.

V roku 2024 odhadli kvantifikovateľné zdravotné náklady pri látkach PFOA, PFOS, PFHxS a PFNA na 39,5 miliardy € ročne, no zároveň priznávajú, že pri mnohých ďalších látkach chýbajú dostatočné dáta. Inými slovami, čísla, ktoré dnes vidíme v európskych dokumentoch, nemusia ukazovať hornú hranicu problému, ale skôr jeho merateľnú časť.

Europoslanci tlačia na rýchlejší zákaz

Aktuálny posun má aj politickú rovinu. Skupina europoslancov sa 1. apríla 2026 obrátila na Európsku komisiu s otázkou, či ďalšie odkladanie návrhu neprenesie zbytočné náklady na ekonomiku a spoločnosť. V texte priamo odkazujú na odhad 440 miliárd € a žiadajú Komisiu, aby skrátila zdržanie spôsobené konzultáciami a hodnoteniami dopadov. Pre článok je to dôležitý moment: PFAS už nie sú len environmentálna téma, ale aj politický test toho, či EÚ dokáže rýchlo zasiahnuť proti látkam, ktoré sa hromadia vo vode, pôde aj ľudskom tele.

Priemysel však bude bojovať o výnimky

Zákaz PFAS nebude jednoduchý ani technicky, ani politicky. Európsky parlament má od decembra 2025 k dispozícii štúdiu pre výbor ITRE, ktorá upozorňuje, že časť týchto látok hrá dôležitú úlohu v letectve, obrane, polovodičoch, zelených technológiách a pri niektorých fluorovaných plynoch. Dokument uvádza, že pri vybraných kľúčových aplikáciách je náhrada často technicky neuskutočniteľná, najmä v obrannom priemysle, letectve a polovodičoch. Autori preto odporúčajú dlhé alebo časovo neobmedzené výnimky pre kritické sektory, predĺžené prechodné obdobia pre zelené technológie a podporu vývoja náhrad.

Freepik (Úprava redakcie)

Spotrebiteľské výrobky sú najľahší cieľ

Práve preto sa dá očakávať, že prvý tvrdší tlak príde najmä na spotrebiteľské používanie PFAS. Tieto látky sa nachádzajú v časti nepriľnavého riadu, textíliách odpudzujúcich vodu, obaloch na potraviny, kozmetike, kobercoch či hasiacich penách.

Európska komisia pripomína, že EÚ už zakázala najrizikovejšie látky ako PFOS, PFOA či PFHxS a v roku 2024 obmedzila aj použitie PFHxA v spotrebiteľskom textile, potravinových obaloch, kozmetike a niektorých hasiacich penách. V októbri 2025 prišli aj postupné zákazy PFAS v hasiacich penách, ktoré patria medzi významné zdroje kontaminácie.

Slovensko sa tomu nevyhne

Pre slovenského čitateľa je podstatné, že PFAS nie sú vzdialený problém priemyselných zón niekde na západe Európy. Ide o látky, ktoré sa môžu dostať do vody, pôdy, potravinového reťazca aj bežných výrobkov. Komisia medzi najzraniteľnejšie skupiny radí novorodencov, deti, ľudí žijúcich v blízkosti kontaminovaných lokalít a pracovníkov v dotknutých prevádzkach.

Najbližšie mesiace preto rozhodnú, či EÚ pôjde cestou širokého zákazu s výnimkami pre kritické odvetvia, alebo sa regulácia opäť rozriedi pod tlakom priemyslu. Logika je však čoraz jasnejšia: čím dlhšie bude Európa riešiť PFAS až po ich úniku do prostredia, tým vyšší účet zaplatia štáty, samosprávy, zdravotníctvo a nakoniec samotní ľudia.

Pôvodný text:

V texte boli použité materiály TASR.

Kontaminácia takzvanými večnými chemikáliami sa z tichej environmentálnej hrozby mení na ekonomický a zdravotný problém, ktorý môže Európsku úniu stáť obrovské peniaze. Nová štúdia vypracovaná pre Európsku komisiu odhaduje, že ak sa neprijmú rázne opatrenia, celkové náklady spojené so znečistením látkami PFAS môžu do roku 2050 dosiahnuť až 1,7 bilióna eur.

Ide o náklady spojené so zdravotnými následkami, čistením pôdy a vody, ako aj so stratami v ekosystémoch. PFAS, teda per- a polyfluórované látky, sú skupinou viac než 10 000 syntetických chemikálií, ktoré sa v prírode rozkladajú len veľmi pomaly. Práve preto si vyslúžili prezývku „večné chemikálie“.

PFAS sú takmer všade: v obaloch, oblečení aj kuchyni

Tieto látky sa používajú v širokom spektre výrobkov. Nájdeš ich v nepriľnavom riade, obaloch na potraviny, textíliách odpudzujúcich vodu, kobercoch odolných voči škvrnám či v niektorých kozmetických produktoch. Problém je, že sa postupne uvoľňujú do vody, pôdy a potravinového reťazca.

Výsledkom je, že stopy PFAS sa dnes nachádzajú prakticky po celom svete – od Tibetu až po Antarktídu. V Európe už epidemiologické štúdie potvrdili, že zvýšené koncentrácie týchto látok má v krvi významná časť populácie, vrátane detí.

Zdravotné riziká nie sú zanedbateľné

Dlhodobá expozícia PFAS, dokonca aj v nízkych dávkach, sa spája s celým radom zdravotných problémov. Vedci upozorňujú na poškodenie pečene, zvýšenú hladinu cholesterolu, oslabený imunitný systém, hormonálne poruchy, nízku pôrodnú hmotnosť a vyššie riziko niektorých druhov rakoviny.

Najzraniteľnejšie sú pritom novorodenci, deti, ľudia žijúci v blízkosti kontaminovaných lokalít a pracovníci v priemysle, kde sa tieto látky používajú alebo vyrábajú.

Zákaz by vyšiel lacnejšie než sanácia

Podľa štúdie by úplné zastavenie výroby a používania PFAS v spotrebiteľských výrobkoch mohlo znížiť celkové náklady na približne 330 miliárd eur. To je stále obrovská suma, no v porovnaní s biliónovými scenármi ide o výrazne priaznivejší variant.

Ak by EÚ problém riešila len dodatočným čistením pôdy a vody bez zákazu pri zdroji, náklady by presiahli jeden bilión eur. A pri zachovaní súčasného stavu by sa spoločenské náklady do polovice storočia mohli vyšplhať na stovky miliárd eur, pričom veľká časť by súvisela priamo so zdravotnou starostlivosťou.

Brusel zákaz zvažuje, no legislatíva sa odkladá

Európska komisia už dlhšie deklaruje, že obmedzenie PFAS patrí medzi jej priority. Zákaz týchto látok v bežných výrobkoch sa však zatiaľ odsúva. Pôvodne sa rátalo s legislatívnym návrhom do konca roka 2025, aktuálne sa hovorí skôr o konci roka 2026.

Jacek Dylag//Unsplash/Midjourney

Dôvodom sú prebiehajúce hodnotenia dopadov a diskusie o možných výnimkách pre niektoré priemyselné odvetvia, kde zatiaľ neexistujú vhodné technologické náhrady. Kritici však upozorňujú, že každé ďalšie odkladanie rozhodnutia len zvyšuje budúce náklady.

Problém, ktorý už má aj trestnoprávne dôsledky

V niektorých krajinách sa kontaminácia PFAS už dostala až pred súdy. Minulý rok v Taliansku odsúdili manažérov chemického závodu na dlhoročné tresty odňatia slobody za znečistenie vodných zdrojov, ktoré ovplyvnili životy státisícov ľudí.

Aj to naznačuje, že problém večných chemikálií už nie je len témou environmentálnych aktivistov, ale aj otázkou verejného zdravia, právnej zodpovednosti a dlhodobej ekonomickej stability.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia