Spoločnosť Quaise Energy chce využiť doteraz pomerne nenápadný zdroj energie, ktorý je na Zemi prakticky neobmedzený a dostupný takmer všade. Nejde pritom o slnečnú či veternú energiu, ale o superhorúcu geotermálnu energiu z hlbín našej planéty, ktorá prináša rad zásadných výhod.

Mladá firma, ktorá vzišla z Massachusettského technologického inštitútu (MIT), už dávno neoperuje len v teoretickej rovine. Tím inžinierov a vedcov má jasný cieľ a to vstúpiť na energetický trh s čistou, stabilnou a plošne dostupnou energiou, informuje portál Think Geo Energy.

Bez paliva, bez obmedzení

Ich vízia práve naberá reálne kontúry vďaka novému vývoju s názvom Project Obsidian v americkom Oregone. V lokalite blízko sopečnej pamiatky Newberry plánuje Quaise vybudovať prelomovú geotermálnu elektráreň, ktorej prvá fáza by mala generovať 50 MW a spustená by mohla byť už v roku 2030. Druhá fáza počíta s rozšírením kapacity až na 250 MW, na čo spoločnosť momentálne hľadá financovanie a granty vo výške 200 miliónov dolárov.

Zatiaľ čo v minulosti Quaise pútala pozornosť najmä svojou futuristickou víziou vŕtania pomocou milimetrových vĺn, v praxi inžinieri postupujú systematicky. Ako na Stanfordskom geotermálnom workshope v roku 2026 spresnil hlavný inžinier Daniel W. Dichter, spoločnosť sa zameria na vytvorenie dvoch rezervoárov s extrémnymi teplotami, prvý s teplotou 315 °C a druhý až 365 °C.

Aby minimalizovali technické riziká, prvé vrty budú realizované konvenčnými technológiami, ktoré sú najefektívnejšie na prerazenie vrchných vrstiev hornín.

Týmto spôsobom firma otestuje plytšie rezervoáre, pričom revolučné milimetrové vlny, schopné roztaviť a preniknúť najtvrdšou žulou, sa dostanú k slovu až neskôr, pri cielenom vŕtaní do hĺbok s teplotou 365 °C. Práce na mieste už intenzívne prebiehajú a od začiatku roka 2026 sa budujú prístupové cesty a už koncom roka má prebehnúť kľúčový cirkulačný test.

Vyriešia doterajšie problémy

Tento technologický posun smerom k hlbokej geotermálnej energii je fascinujúci o to viac, že si nevyžaduje obrovské zábery pôdy. Podľa Quaise by takéto zariadenia potrebovali obsadiť len asi 1 % územia v porovnaní s inými obnoviteľnými zdrojmi, pričom „spotreba“ materiálu je na tom podobne. Prechod k tomuto zdroju dokonca nevyžaduje ani budovanie úplne nových dodávateľských reťazcov či masívne preškoľovanie zamestnancov.

Geotermálna energia je známa už dlhú dobu, hlavnou technologickou prekážkou však zostáva vŕtanie do dostatočnej hĺbky pri prijateľných finančných nákladoch. Práve túto bariéru sa chystá Quaise definitívne prelomiť.

Hoci v Oregone momentálne ťažia z mimoriadne priaznivého teplotného gradientu (teplota tam stúpa o 100 °C na každý kilometer pod povrchom), ich dlhodobou globálnou víziou je dosiahnuť extrémne teploty prakticky kdekoľvek na planéte, a to vŕtaním až do hĺbky 20 kilometrov.

Technológia spoločnosti sa totiž zrodila z výskumu jadrovej fúzie. Na prekonanie najtvrdších hornín v obrovských hĺbkach, na ktoré už klasické vrtáky nestačia, použijú zariadenie zvané gyrotrón. Ten produkuje milimetrové vlny elektromagnetickej radiácie, ktoré materiál doslova roztavia. Hornina následne stuhne do jednotného monolitu, čím sa vytvorí pevná sklená stena samotného vrtu.

Petra

Ako vysvetľuje ScienceAlert, v spomínaných extrémnych hĺbkach a pri teplotách okolo 500 °C sa voda mení na „paru“ v superkritickom stave. Táto hmota prenáša obrovské množstvo energie a je pre pohon turbín ideálna.

V rámci oregonského projektu si inžinieri túto koncepciu najprv overia na spomínaných „chladnejších“ rezervoároch (315 °C a 365 °C). Paralelne s tým Quaise podporuje výskum na Oregonskej štátnej univerzite, ktorý sa zameriava na simuláciu týchto extrémnych podzemných podmienok a testovanie odolnosti materiálov priamo v laboratóriu.

Podľa Paula Woskova z MIT, špecialistu na vŕtanie pomocou milimetrových vĺn, ponúka zemské vnútro neuveriteľný potenciál: len 0,1 % z jeho celkovej energie by nám dokázalo zabezpečiť spotrebu na 20 miliónov rokov.

Bližšie ako fúzia

Tento zdroj by bol v boji proti klimatickým zmenám obrovským prínosom. Pôvodné, veľmi ambiciózne plány Quaise síce počítali s prvým 100 MW systémom či dokonca prestavbou starej uhoľnej elektrárne už okolo rokov 2026 až 2028.

Súčasný reálny vývoj však tieto očakávania spresňuje a posúva do racionálnejšej roviny. Najbližšie roky budú zamerané na dokončenie hlbinných potvrdzovacích vrtov, prácu so špeciálnymi optickými káblami a monitorovacími systémami. Vytvorenie modelového fungujúceho systému do konca dekády však následne otvorí dvere komerčnej expanzii a prestavbe starých fosílnych elektrární.

Obzvlášť v chladnejších pásmach sa môže ukázať ako oveľa efektívnejší, než napríklad solárna energia, ktorá potrebuje dostatok slnečného žiarenia alebo veľké plochy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky