Naša najbližšia planéta a „zlé“ dvojča Zeme môže vo svojich oblakoch ukrývať mimozemské formy života, ktoré neutralizujú kyseliny a sú úplne odlišné od života, ako ho poznáme. Na tému upozornila prestížna univerzita MIT na svojom webe.

Život na Venuši je možný

Hoci Venuša je najbližšou planétou, náš vesmírny sused dodnes predstavuje pre astronómov v podstate veľkú žeravú neznámu, ktorá kropí svoj povrch extrémne kyslými dažďami. Ostré debaty o živote na tejto nehostinnej planéte rozprúdil minulý rok senzačný objav fosfínu v jej oblakoch. Keďže na Zemi ho vytvárajú rôzne druhy baktérií a mohlo by ísť o znak života na Venuši, o rozruch bolo postarané.

NASA/JPL-Caltech

Je však ťažké si predstaviť nehostenejší svet ako je Venuša. Hustá atmosféra plná oxidu uhličitého, teploty presahujúce 400 °C a dážď kyseliny sírovej sú len špička ľadovca a pár dôvodov, prečo na tejto planéte zrejme nemôže existovať život, ako ho poznáme.

Napriek tomu sa vedci z MIT spolu s odborníkmi z Cardiffskej a Cambridgeskej univerzity nazdávajú, že život by v oblakoch Venuše predsa len mohol existovať. Nedávno sa im dokonca vo svojej novej štúdii podarilo identifikovať spôsob, akým by život mohol neutralizovať kyslé prostredie Venuše a vytvoriť si tak akési „obývateľné kapsičky“ v jej oblakoch.

Na Venuši si obývateľné prostredie vytvára sám život

Ako píše Independent, amoniak je na Zemi pomerne bežným prvkom. Jeho prítomnosť v horných vrstvách atmosféry Venuše však robí vrásky na čele vedcom už od 70. rokov minulého storočia. Domnievajú sa totiž, že ho tam jednoducho nemá čo vytvárať.

Ron Miller

Od 70. rokov je detekcia amoniaku v oblakoch Venuše v podstate nevyriešenou záhadou a ako hovoria vedci, každý plyn, ktorý nezapadá do kontextu svojho prostredia je automaticky kandidátom na prítomnosť života. Okrem toho sa v údajoch z Venuše nachádzajúce ďalšie anomálie, respektíve chemické podpisy, ktoré zostávajú dlhodobo nevysvetlené – napr. prítomnosť kyslíka, nesférické častice, neočakávane vysoké hladiny vodnej pary a oxidu siričitého.

Hoci boli navrhnuté teórie, ktoré tieto anomálie dokážu objasniť, väčšinou bolo na ich objasnenie potrebné použiť nejaké extrémne fyzikálne podmienky.

Najnovšie sa preto vedci v novej štúdii publikovanej v periodiku Proceedings of the National Academy of Sciences rozhodli modelovať súbor chemických procesov a tým zodpovedať otázku, či zdrojom amoniaku je mimozemský život, a či by takýto zdroj potom objasnil aj ostatné anomálie.

Ukázalo sa, že ak by život produkoval amoniak tým najefektívnejším možným spôsobom, súvisiace chemické reakcie by prirodzene dokázali poskytnúť kyslík. Okrem toho, ak by takýto amoniak bol skutočne v oblakoch Venuše, spustil by sa reťazec chemických reakcií, ktoré by neutralizovali všadeprítomné kvapôčky kyseliny sírovej.

Z výpočtov vyplýva, že tento proces by dokázal znížiť kyslosť oblakov z -11 na 0, čo je síce na stupnici pH stále neuveriteľne silná kyselina, život by si s tým však už nejak dokázal poradiť. Veď aj na Zemi existujú určité druhy života, ktoré produkujú amoniak, aby neutralizovali kyslosť okolitého prostredia.

Ak je amoniak skutočne prítomný v oblakoch Venuše, jeho interakcia s kvapôčkami kyseliny sírovej vedie k jej neutralizácii, čo znamená, že niektoré kvapôčky by mohli byť potencionálne obývateľné. Navyše, amoniak by sa v týchto kvapôčkach kyseliny rozpustil a zmenil ich okrúhly tvar na akúsi „kašu“. Akonáhle dôjde k rozpusteniu amoniaku v kyseline sírovej, spustia sa ďalšie reakcie, ktoré povedú k rozpusteniu okolitého oxidu siričitého.

Vedci sa preto nazdávajú, že prítomnosť amoniaku v oblakoch Venuše môže objasniť väčšinu zaznamenaných anomálií. Ďalej sa ukázalo, že prírodné sily ako sopečné erupcie, či dopady meteoritov nedokážu chemickými cestami vyprodukovať toľko amoniaku, koľko je potrebné na vysvetlenie známych anomálií. Život by to však všetko mohol vysvetliť.

Vzhľadom na to, že novú hypotézu možno pomerne ľahko otestovať, autori poskytnú budúcim misiám zoznam chemických podpisov, ktoré túto myšlienku potvrdia alebo vyvrátia. Najbližšia misia však štartuje až v roku 2023.