Azda najzaujímavejšou cudzou planétou bola počas Studenej vojny pre Sovietsky zväz Venuša, v poradí druhá planéta od Slnka. Na jej dosiahnutie a prieskum vynaložili obrovské úsilie a v konečnom dôsledku to stálo za to, pretože o planéte zistili ohromné množstvo informácií a v rámci vojny skórovali potrebné politické body.

Program Venera (rus. Venuša) totiž dosiahol množstvo kľúčových prvenstiev, z ktorých mnohé boli nesmierne dôležité aj pre vedecký pokrok.

Prvé pokusy zlyhali už na Zemi

Úplne prvými pokusmi o prieskum Venuše boli sovietske misie Sputnik 7 a Venera 1, ktoré odštartovali zo Zeme 4. a 12. februára 1961, informuje NASA.

Kým Sputnik 7 nezvládol opustiť obežnú dráhu Zeme a vydať sa smerom k Venuši kvôli zlyhaniu štvrtého stupňa rakety Molnija, modifikovanej verzie ikonickej R-7 (8K78). Kým Sputnik 7 mal do Venuše naraziť, Venera 1 ju mala obletieť. Do vesmíru ju dostal rovnaký typ rakety, misia však tiež neskončila úspechom.

Model sondy Venera 1. Zdroj: Armael

Vo vzdialenosti 7,5 milióna kilometrov totiž zlyhala komunikácia a Zem stratila so sondou spojenie. 19. a 20. mája Venera 1 preletela okolo Venuše vo vzdialenosti približne 100 000 km a usadila sa na heliocentrickej obežnej dráhe, kde je doteraz.

Napriek strate komunikácie dosiahol Sovietsky zväz prelet okolo Venuše ako prvý. Kým sa pokúsil o ďalšiu misiu, USA vyslali Mariner 1. Takisto mal obletieť okolo Venuše, nedostal sa ale ani na obežnú dráhu Zeme.

V roku 1962 sa Sovietsky zväz pokúsil o dosiahnutie Venuše hneď trikrát, 25. augusta, 1. a napokon 12. septembra. Všetky tieto tri misie, Sputnik 19, 20 a 21, leteli na rakete Molnija a skončili neúspechom.

Prvá opätovne vstúpila do zemskej atmosféry 28. augusta, druhá 6. septembra a nakoniec Sputnik 21, v ktorého prípade explodoval tretí stupeň a trosky o pár dní zhoreli v atmosfére.

Klamstvo odhalili Američania

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Odomknúť článok

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Som členom PREMIUM: Prihlásiť sa